Ako som videl rok 2013 v slovenskom frisbee ja

Rok 2013 už tradične predstavoval dôležitý míľnik v slovenských diskových športoch. Slovenskí hráči vyhrávali aj prehrávali, veľa bolo aj toho nového. A ako som videl rok 2013 ja, to sa opäť dozviete z môjho blogu.
Tento blog je ďalším v sérii mojich bilancovaní uplynulých rokov. Blogy z rokov 2009, 2010, 2011, a 2012 nájdete na stránke szf.sk. Prehľad výsledkov slovenských turnajov a našich tímov na zahraničných turnajoch v ultimate frisbee nájdete na samostatnej stránke Výsledky ultimate 2013. Prehľad výsledkov z discgolfu zase na stránke Výsledky discgolf 2013.

Kvalifikácie
Najdôležitejším novým slovom na domácej scéne v ultimate frisbee bolo určite slovo „kvalifikácia“. Od kvalifikácie na Majstrovstvá Slovenska v Čani, cez kvalifikačný zápas o postup na WUCC v Mixe v Suchohrade, až po kvalifikáciu na Halové MSR 2014 v Bratislave. Je to prvýkrát v histórii slovenských diskových športov, keď účasť na majstrovstvách Slovenska, či na vrcholovom zahraničnom podujatí nie je samozrejmosťou, ale treba si ju vybojovať. Augustový turnaj v Čani ešte nepriniesol tvrdé boje, keďže všetci zúčastnení napokon postúpili a turnaj tak predstavoval len povinnú jazdu pre tých, ktorí na MSR chceli postúpiť.

Avšak kvalifikácia v Suchohrade medzi tímami Outsiterz a Mental Discorders priniesla na Slovensko stúpeň súperenia, aký tu už dlho nebol. Tímy sa už dlho pred turnajom hecovali a pripravovali na tento vrchol sezóny. Tím MD nastupoval na OPEN turnaje počas roka v prevažne mixovej zostave, ktorú neváhal poslať aj do dôležitých zápasov (napr. finále v Čani). Prvý oficiálny mixový zápas na Slovensku zároveň po mnohých rokoch vrátil na Slovensko formát jedného zápasu za deň, a teda aj maximálne nasadenie všetkých zúčastnených hráčov. Zápas napokon skončil trochu prekvapujúco pomerne bezproblémovým víťazstvom tímu Outsiterz, ktorí si tak vybojoval svoju prvú účasť na majstrovstvách sveta klubov v lete na budúci rok v Taliansku. No a poriadne napätie a aj prekvapenia priniesla aj novembrová kvalifikácia na Halové majstrovstvá Slovenska. Boje o postup boli vypäté a rozdiely medzi postupujúcimi a nepostupujúcimi boli často veľmi malé. Napätie bolo vďaka použitiu formátu play-off s double elimination, s ktorým sa na kvalifikáciach budeme pravdepodobne stretávať v budúcnosti často, až do posledného momentu.

Domáce novinky
Okrem kvalifikácií priniesol rok 2013 aj viacero noviniek. Prvýkrát sa konal turnaj v Prievidzi a to hneď na slávnom prvoligovom štadióne s kvalitnou trávou, s pekným priestorom na rozcvičenie, a s ubytovaním priamo v centre mesta. Organizátori pripravili skvelý turnaj a posunuli slovenské ultimate opäť kúsok na sever. Na Majstrovstvách Slovenska v ultimate frisbee sa predĺžili zápasy na 60 minút (v skupine) a 75 minút (play-off), ktoré tak už nekončia 5:4, ale často sa bojuje až do 15. Formát turnaja s ôsmymi tímami sa celkom osvedčil a bude pokračovať aj na budúci rok. No a najväčšia novinka sa konala na začiatku zimy v Bratislave. Som veľmi rád, že sa mi podarilo presvedčiť členov Výkonnej rady SAF o tom, že je konečne už čas aj na čisto ženský slovenský turnaj. Účasť na Halových majstrovstvách Slovenska v ultimate v divízii WOMEN napokon bola skvelá, prišlo mnoho hráčiek, ktoré predviedli skvelé výkony. Viacero zápasov bolo veľmi tesných a je určite sa na čo v budúcnosti tešiť. Dievčat už je dosť a určite si v našom kalendári zaslúžia viac pozornosti ako doteraz. Do haly sa koncom roku 2014 vrátia znovu, či sa bude konať čisto ženský turnaj aj na tráve, to bude záležať na záujme klubov a hráčiek.

Juniori
Najväčšou udalosťou roka však bol podľa mňa a aj celkom jednoznačne podľa hlasujúcich v ankete Puklica štart našich juniorov do 19 rokov na Majstrovstvách Európy hráčov do 19 rokov v Kolíne nad Rýnom. Prvýkrát v histórii sa podarilo na takéto vrcholové zahraničné podujatie vyslať slovenský tím a to nie jeden, ale hneď dva – chlapcov aj dievčatá. A to to pred rokmi už vyzeralo veľmi nádejne. V roku 2008 sa konali u nás v Trnave historicky prvé Majstrovstvá Európy juniorov do 17 rokov. Dnes sa môže zdať až neuveriteľné, že sme takýto turnaj nielen organizovali, ale slovenský tím do 17 rokov na turnaji aj štartoval. Žiaľ, od roku 2008 sa nikdy nenašlo dosť juniorov ani dosť peňazí na ich účasť na podobnom podujatí. V roku 2011 sa na chvíľu objavila šanca, aby naši juniori cestovali na Majstrovstvá Európy do Poľska, ale ani napriek tomu, že nám usporiadatelia vyšli mimoriadne v ústrety, sa nám tím na turnaj poslať nepodarilo. Zmena prišla po štarte slovenských juniorov na halovom turnaji v Grazi na jar 2012, kde sa konečne podarilo začať systematickejšiu a pravidelnejšiu prípravu juniorov. Na Slovensku sa objavila pomerne silná generácia hráčov a hráčiek, z ktorých viacerí už patria medzi opory svojich klubov a majú zahraničné skúsenosti (naši juniori turnaj v Grazi v roku 2013 v tvrdej konkurencii dokonca vyhrali). Zároveň sa objavilo viacero mladších a talentovaných hráčov, ktorí síce ešte len začínali, ale kolektív juniorov ich posunul ďalej a dal im motiváciu sa zlepšovať. No a napokon sa vďaka pomerne štedrej podpore Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, sponzorskému príspevku firmy Chemix-D (vďaka Branki) a neskutočnej finančnej podpore od organizátorov turnaja, podarilo vyslať do Nemecka 29 hráčov a 4 trénerov na ich prvú veľkú medzinárodnú previerku. Chalani ukázali peknú hru, v záverečnom zápase dokonca porazili fínskych juniorov, ktorí ešte donedávna patrili v juniorskej kategórii do absolútnej svetovej špičky. 13. miesto spomedzi 16 tímov síce nie je oslnivý výsledok (najmä v porovnaní s výsledkami našich susedov z Česka a Rakúska), ale náš tím si už pri svojej premiére vybojoval slušný rešpekt a viacero zahraničných trénerov veľmi prekvapil. Výsledok je tiež porovanteľný s tradičnými výsledkami slovenských mužských tímov na Majstrovstvách Európy. Snáď s pribúdajúcimi skúsenosťami náš tím v budúcnosti dosiahne lepšie výsledky. To sa týka aj dievčat, ktoré na turnaj cestovali bez akýchkoľvek očakávaní. Viacerí ľudia pripomínali veľmi neúspešné vystúpenie OPEN tímu do 23 rokov pred pár rokmi, ktorému trvalo pár zápasov, kým skóroval prvý bod. Dievčatá takéto problémy rozhodne nemali a skórovali hneď od začiatku. A keby nezačínali zápasy hrať vždy až za stavu 0:8, mohli mať už za sebou aj niekoľko výhier. V poslednom zápase turnaja predviedli výbornú hru a výhra im utiekla len o chlp. V roku 2014 sa konajú v talianskom Lecco juniorské majstrovstvá sveta, takže je možné na výsledky z tohto roku nadviazať a pokračovať v rozvoji veľmi sľubnej generácie.

Zahraničné turnaje
Na medzinárodnej scéne sa slovenským tímom až tak veľmi nedarilo a Slovensko zaznamenalo ústup zo svojich pozícií, najmä v porovnaní so susednými krajinami (Česko, Rakúsko, Poľsko). Svetlou výnimkou bol tím LayDs, ktorý po najtesnejšom možnom postupe z kvalifikačného turnaja v Šardiciach, vybojoval pekné 6. miesto na turnaji Windmill Windup. Potom prišla neskutočná zhoda okolností a postup na Majstrovstvá Európy klubov si LayDs v Maribore vybojovali takmer bez boja (postupovali tri tímy z troch). Zároveň sa im prvýkrát v histórii podarilo poraziť český tím Hot Beaches. Vystúpenie na xEUCF v Bordeaux už nebolo úplne ideálne (14. miesto spomedzi 15 tímov), tímu sa nepodarilo zdolať silnejšie tímy s výnimkou Prague Devils, ale viacero zápasov bolo veľmi tesných. Výsledky tím potvrdil aj na zimnom Adventure Cupe, odkiaľ si LayDs priniseli turnajové víťazstvo. Prvýkrát sa konala regionálna kvalifikácia na Majstrovstvá Európy aj v mixovej divízii. Tímu Outsiterz najprv ušiel postup o jedno miesto, avšak vďaka odstúpeniu poľského tímu Grand Master Flash, ktorý ho v zápase o postup porazil, dostal aj on možnosť štartovať v Bordeaux. Avšak klub túto ponuku z finančných a osobných dôvodov nevyužil, čo je veľká škoda, kedže neúčasť zástupcu nášho regiónu znamená automaticky stratu jedného bidu pre náš región na budúci rok. O mužskej divízii ani nie je potrebné písať. V minulosti tím Mor ho! súťažil o postup, teraz boli slovenské tímy Outsiterz (s viacerými začiatočníkmi) a Mor ho! (s množstvom hráčov bez zahraničných skúseností) na konci poradia veľmi ďaleko od postupových miest. A to tím Mor ho! postúpil na kvalifikačný turnaj do Mariboru len ako náhradník. Tím Mor ho! však prešiel počas sezóny výraznou prestavbou, doplnilo ho množstvo hráčov z mimobratislavských tímov, a taktiež stratil všetkých hráčov z Outsiterz, ktorí hrali za svoj vlastný tím. Škoda je však, že tím Mor ho! stratil výberový charakter a nemal počas sezóny stabilnú zostavu. Uvidíme ako sa tímu bude dariť na budúci rok, keďže dostalo Slovensko na základe výsledkov z roku 2010 na WUCC v Prahe opäť v divízii OPEN pozvánku. Nadviazať na skvelé výsledky z Prahy bude veľmi ťažké.
Slovenským tímom sa extra nedarilo ani na menších zahraničných turnajoch s výnimkou tímu Morthens Trnava, ktorý zvíťazil na januárovom halovom turnaji Can Touch Disc a pekných výsledkoch slovenských klubov Mental Discorders a Outsiterz na plážovom turnaji v Bibione. Na pláži sa Outsiterz darilo aj na jesennom halovom turnaji ITF so slušnou zahraničnou účasťou. Morthens vyhral ďalší menší zahraničný turnaj, Outsiterz boli inde vo finále, a napokon UFO Špačince vyhralo rozvojový turnaj Advetnure Cup (a ich juniori boli vo finále!).

Slovenské domáce ultimate
Slovenskou ultimate scénou sa prehnal hurikán, ktorý nenechal takmer nič v pôvodnom stave. Takmer každý slovenský turnaj mal iného víťaza, zápasy sú čim ďalej tým viac vyrovnané. Trend, ktorý je možné jasne zaznamenať, je nástup novej generácie hráčov, mnohých z juniorskej reprezentácie. Táto zmena vedie zároveň k vyššej atletickosti v zápasoch, viac layoutom a vôbec vyššiemu tempu hry. Mladosť a dravosť už dominujú nielen v Morthens či v Baníku Prievidza, ale aj v Outsiterz, a samozrejme v UFO Špačince. Mladí hráči môžu úplne zmeniť zabehnuté pomery v slovenskom frisbee a tak domáce turnaje v roku 2014 budú mimoriadne napínavé, už v roku 2013 mohol takmer každý poraziť každého.
Medzi klubmi sa výrazne dopredu posunul tím Morthens, ktorú už dávno nie je z Trnavy, ale takmer z celej Európy. Morthens vyhrali Halové majstrovstvá Slovenska, dostali sa do finále Majstrovstiev Slovenska na tráve a predvádzali na turnajoch skvelé výkony, aj keď často s nízkym počtom hráčov. Majstrom Slovenska sa stal opäť azda po stýkrát tím Mental Discorders a odniesol si novú putovnú trofej. Darilo sa aj tímu Outsiterz, ktorý vyhral kvalifikačný turnaj v Čani, ale v semifinálových zápasoch na HMSR a MSR neuspel a tak končí rok bez účasti vo finále Majstrovstiev Slovenska. V špičke sa už asi natrvalo usadil prievidzský Baník, ktorý sa postaral počas roka o viacero senzačných výsledkov, ktoré však nevedel potvrdiť v semifinále. Na ligových turnajoch v Špačinciach a Prievidzi sa darilo skúseným hráčom v tíme Golden Ants, ktorému však na konci sezóny odišla veľmi sľubná forma. Senzáciou roka bola zase hra tímu UFO Špačince, ktorý nastupoval počas celej sezóny s množstvom juniorov a často neskutočne potrápil favoritov, či dokonca nad nimi vyhral. Už na budúci rok budú Špačince ešte o kus ďalej a vzhľadom na vek ich hráčov sa majú ich súperi čoho obávať. Posun vpred ukázali aj tímy Kus plastu zo Senice a košický KEFear, ktoré často dosahovali v skupinovej fáze výborné výsledky, ale v play-off ich nedokázali zopakovať. Bratislavské tímy Scorpions a Discredit vynechali viacero turnajov na tráve, aby na kvalifikácii na HMSR potvrdili, že s nimi minimálne v hale treba naďalej rátať aj v boji o popredné umiestnenia. Už o mesiac v Senici sa o tom presvedčíme a dúfame, že sa obom tímom podarí rozbehnúť aj na letnú sezónu. No a napokon sú tu nové tímy, košický Sky Up už je pripravený na kvalitné výsledky na budúci rok, kým tím Bluerays z Banskej Bystrice čaká ešte dlhá cesta, ktorú si viacero slovenských tímov v posledných rokoch prešlo. Hráči ultimate však pribúdajú po celom Slovensku, hráva sa v Seredi, Hlohovci, Žiline, či Poprade. Snáď ich uvidíme aj na budúcoročných turnajoch.
No a slovenské kluby už nie sú len v divízii OPEN. V ženskej divízii sa vyprofilovali tri kluby: LayDs (prevažne skladajúce sa z hráčiek MD a Scorpions), Outsisterz a UFO Špačince (plné junioriek). Množstvo ženských hráčiek je aj v Košiciach v oboch kluboch a ďalšie hráčky sú aj v Golden Ants, Kuse plastu a ostatných slovenských tímoch. Ako sa vyformuje slovenská ženská ultimate scéna ešte uvidíme, ale konkurencia rozhodne rastie.

Financie
Veľkou zmenou v slovenskom ultimate je aj solídna podpora z ministerstva, v roku 2013 predstavovala 6900 Euro. Väčšina prostriedkov bola použitá na rozvoj juniorov a začiatočníkov (4900 Euro), cca. 1000 Euro bolo použitých na podporu tímu LayDs na xEUCF v Bordeaux a zvyšok šiel na podporu domácich súťaží (najmä na príspevok na turnaj v Čani). V roku 2014 bude rozdeľovanie peňazí ešte ťažšie, keďže majstrovstvá sveta juniorov v Taliansku budú pravdepodobne ešte nákladnejšie ako turnaj v Kolíne tento rok, a účasť juniorov je tak veľmi silne podmienená dostatočnou finančnou podporou. Zároveň však tri slovenské kluby cestujú na Majstrovstvá sveta klubov, čo je rovnako drahá záležitosť a tiež majú často na súpiskach juniorov, pre ktorých je to dvojnásobná záťaž. Ako optimálne riešiť tieto ťažké finančné problémy, nie je vôbec jasné. Osobne si myslím, že podpora juniorov je najlepšou investíciou do budúcnosti slovenského ultimate a zároveň plošne podporuje rozvoj takmer všetkých tímov. Rozhodnutie o rozdelení peňazí prijme Výkonna rada SAF čoskoro po zverejnení výšky finančnej podpory od štátu začiatkom roku 2014.
Vyšší objem finančných prostriedkov SAF, viac členov SAF, viac podujatí, to všetko vyžaduje čoraz viac profesionálnej administratívnej práce. Organizácia SAF tak bude musieť nevyhnutne v nasledujúcich rokoch prejsť zmenami. Od januára 2014 bude mať SAF svoju vlastnú profesionálnu účtovníčku, začiatkom roku 2014 sa zároveň pokúsi SAF o vstup do Slovenského olympijskeho výboru.

Puklica
V slovenskom ultimate je čoraz väčšia konkurencia a to sa ukázalo aj na výsledkoch ankety popularity hráčov Puklica. Napriek tomu, že výsledky stále kopírujú viac počet hlasujúcich z jednotlivých tímov, ako skutočné kvality hráčov, ani jeden z víťazov nedostal cenu nezaslúžene. Medzi mužmi podávali najlepšie výkony počas celej sezóny Luky Kvetan, Kaňa Lukačovič – už často ako handler, Jožo Horváth, či Mišo Hojčka, medzi ženami hrala veľmi dobre v prvom polroku Veronika Čolláková, v lete sa výborne rozohrala Katka Boďová. Výborne však hrala taktiež aj zaslúžená víťazka Puklice Kika Jarošová a v obrane dominovala Alice Dubovská. Juniorský dievčenský tím ťahali Dáša Legényová a Kika Ferencová, ktorá patrila k najlepším hráčkam na turnaji ME. Medzi juniormi okrem skvelých kapitánov Lukyho Kvetana a Pata Košťála hrali výborne aj Kuzmo Kuzmík a nečakane aj Jano Rosina z Discreditu, hráč, o ktorom rok dozadu nik nevedel. Super hral však celý juniorský tím Špačieniec, ktorý je pre mňa jednoznačne tímom roku. Medzi ženami bola asi najväčším objavom roku slovenka hrajúca v USA, ktorá sa objavila na ligovom turnaji v drese KEFearu a bola jednoznačne najlepšou hráčkou na turnaji. Medzi mužmi to bol pomerne bezkonkurenčne Miki Kopf z Outsiterz, ktorému ale nik neuverí, že hrá iba rok (Miki, priznaj sa, kde si hral predtým?). Cenu Spirit of the Game získal pri svojej treťej nominácii po zásluhe konečne Jožo Horváth, ktorého odvážny ťah s juniormi ešte história ocení určite aj iným spôsobom. K hodnoteniu Puklice patrí aj samotný priebeh podujatia, ktorý prvýkrát zabezpečovala SAF. Išlo asi o historicky najhoršie zorganizované podujatie SAF, takže môžeme byť akurát radi, že bola zrušená kategória prepadák roku. Na druhej strane cenu pre podujatie roka dostal po zásluhe turnaj ITF, ktorý bol nominovaný na túto cenu dokonca pár týždňov pred svojím konaním, ešte že hala pred turnajom nevyhorela. V zozname nominácií sa našli aj perly ako nominácia na počin roku v princípe za jeden email a vytvorenie turnajovej webstránky, čo tiež asi vstúpi do histórie. Ilustračné obrázky k tomuto blogu tiež obsahujú po prvýkrát na jednom mieste zverejnené dizajny nominované na Puklicu, aj keď, pravdaže, viac ako mesiac po hlasovaní.

Ultimate vo svete
Najväčšou udalosťou roka je jednoznačne uznanie diskových športov Medzinárodným olympijským výborom, udalosť, ktorá môže mať v budúcnosti obrovský vplyv na vývoj diskových športov. Ultimate, discgolf a freestyle sa tak dostali na úroveň viacerých známejších športov, čo im môže pomôcť jednak dostať sa do masových médií, a vo všeobecnosti do pozornosti verejnosti a sponzorov a taktiež v ďalekej budúcnosti snáď aj do programu olympijských hier. Tento rok bolo ultimate profilovým športom Svetových hier (neolympijských športov), udalosť, ktorá by ešte 10 rokov dozadu vyrážala dych.
Výrazný posun nastal aj na úrovni mediálneho krytia diskových športov a to najmä ultimate. Najdôležitejšie turnaje roka možno (aj keď len v severnej Amerike) pozerať na špecializovanom športovom kanáli ESPN 3, čo je obrovský krok vpred. Online prenosy zápasov sú už úplne bežnou záležitosťou a tak dnes už bez väčších problémov sledujeme svetové ultimate z pohodlia svojej obyvačky takmer každý týždeň. Zlepšuje sa aj úroveň komentátorov a kvalita prenosov. Rýchly crowdsourcing umožnil prenášať do celého sveta zadarmo aj všetky zápasy z World Games 2013 v Kolumbii. Pribudlo obrovské množstvo špecializovaných médií a blogov. Okrem množstva informácií o americkom ultimate na serveroch USAultimate, Ultiworld – prečítajte si ich najsledovanejšie články za rok 2013, či SkyD Magazine, už možno čítať na Get Horizontal aj o ultimate európskom. Vylepšeniami prešli aj servery, na ktorých prebieha registrácia na turnaje (FFINDR) a europsky archív výsledkov (ultiorganizer). Organizuje sa čoraz viac kliník amerických hráčov a trénerov v Európe (tím Seattle Sockeye, organizícia Rise Up, ktorá pripravuje aj vzdelávacie videá), nedávno bol dokonca aj na Slovensku Tim Morrill. Najlepšie momenty z ultimate sa dokonca pravidelne začali objavovať vo večernej show ESPN Sport Center Top 10 Plays. Jednoducho, mediálne podhubie pre hráčov a fanúšikov ultimate rastie závratnou rýchlosťou a to mení celý šport.

Kauzy, ktoré hýbali svetovým ultimate
Najdiskutovanejšou kauzou roku bol spor americkej poloprofesionálnej ligy MLU s USAultimate. Týkal sa účasti viacerých hráčov zaradených do amerického národného tímu do 23 na poslednom prípravnom kempe pred Majstrovstvami sveta v Kanade. Termín kempu kolidoval s viacerými zápasmi MLU a tak títo mladí hráči boli postavení pred voľbu Majstrovstvá sveta alebo ligové zápasy MLU. Väčšina hráčov sa rozhodla pre účasť na Majstrovstvách sveta, avšak dvaja veľmi talentovaní hráči na kemp nepricestovali a tak miesta v reprezentácii stratili (jeden z nich, Dylan Freechild, bol vybraný ako kapitán reprezentácie). USAultimate preto v roku 2014 zvolila ešte radikálnejšiu stratégiu a turnaje svojej Triple Crown series, vrátane záverečného turnaja, majstrovstiev USA v ultimate, zaradili počas trvania sezóny poloprofesionálnych súťaží MLU a AUDL (čítajte viac na ultiworlde). Hráči v MLU a AUDL nie sú platení, ale dostávajú za zápasy štartovné cca. 10-30 USD, ktoré čiastočne pokrýva cestovné, taktiež majú zadarmo trénerov, dresy a tréningové priestory, štartujú v nich výhradne muži, aj keď prvé hráčky ako Ebae Baecher do súťaže práve tryoutujú). Preto možno v roku 2014 očakávať pomerne veľké vyostrenie sporov o tom, ako má byť organizované špičkové americké ultimate.
Kým AUDL sa nepodarilo ani v druhý rok existencie dostať do svojej súťaže väčšie množstvo špičkových hráčov (v tímoch hrajú často hráči, ktorí by bojovali o miesto v priemerných tímoch, ktoré ledva-ledva bojujú o účasť na regionals), MLU sa hneď v prvej sezóne podarilo presvedčiť veľmi kvalitných hráčov. Tieto súťaže majú rozdielne obchodné stratégie a zároveň dosť odlišné pravidlá ultimate od tých, na ktoré sme zvyknutí. Väčšie ihriská, postihy v metroch za travel, stall count do 8, iný disk, a hlavne sú riadené čisto rozhodcami, čiže hráči nemôžu v AUDL hlásiť žiadne priestupky. Veľkú pozornosť pútal aj článok hráča AUDL o kvalite netradičných diskov, ktorý viedol až k suspendácii hráča (čítajte aj tento článok).
Otázke používania observerov (ako je to dnes bežné na vrcholových podujatiach v USA a Kanade), či rozhodcov, chce viac pozornosti venovať v nasledujúcom roku aj svetová federácia diskových športov WFDF, ktorá zriadila špecializovanú komisiu (najmä na základe externých podnetov a veľmi nešťastného priebehu jedného zo zápasov na World Games 2013). Už zriadenie komisie však v Európe vyvolalo veľký rozruch, keďže vo viacerých krajinách používanie observerov miestna ultimate komunita odmieta, a tvrdí, že to nie je v súlade s princípmi Spirit of the Game. Ako sa táto debata bude ďalej vyvíjať, nie je jasné, svoje stanovisko bude musieť pravdepodobne zaujať aj SAF. Tlak na viac externého rozhodovania však silnie a nemožno zatiaľ jasne predpovedať, kam táto diskusia presne povedie. Ultimate sa stáva viac a viac aj biznisom a tak konečné rozhodnutie možno nebude úplne čisto v rukách hráčov. Avšak presadzovanie čoraz profesionálnejsšieho prístupu (dopingové kontroly, jednotné dresy, menej vulgarizmov na ihrisku a mimo neho, lepšia tréningová príprava a pod.) diskovým športom určite pomôže.

Stredná Európa
V našom stredoeurópskom priestore bolo možné pozorovať najmä razantný nástup poľských tímov, ktoré vyhrali tento rok EUCR aj v divízii OPEN aj MIX a najmä ukazujú na turnajoch najprofesionálnejší prístup (aj vďaka pomerne štedrej finančnej podpore od štátnych orgánov). Posun nastal aj v Českej republike, kde prudko rastie počet hráčov, rozbiehajú sa stredoškolské súťaže a najmä, kde na vrcholovej úrovni bez väčších problémov prežili rozpad elitných OPEN a WOMEN tímov Silence a Hot Beaches. Vďaka tomu na finálový turnaj Majstrovstiev Európy klubov xEUCF 2013 postúpilo z Čiech neskutočných 5 tímov, ktoré síce zaznamenali najmä v ženskej divízii ústup zo svojich pozícií, ale reprezentovali veľmi dôstojne.
No a napokon naši južní susedia. Rakúsko sa pár rokov dozadu jasne rozhodlo, že ich prioritou nie je rozvoj existujúcich špičkových hráčov, ale takmer všetku svoju energiu a finančné zdroje vložili do juniorov. A výsledky prichádzajú: ME OPEN U19 5. miesto, WOMEN U19 3. miesto, OPEN U17 3. miesto, WOMEN U17 2. miesto, Majstrovstvá sveta OPEN U23 7. miesto (tretí z Európy), WOMEN U23 8. miesto. Rakúski juniori ako jediní v Európe dosahujú výsledky porovnateľné s veľkými krajinami ako Nemecko a Veľká Británia. O pár rokov naše tímy proti týmto rakušanom budú bojovať už len veľmi ťažko. Na junioroch je postavený aj úspech väčšiny českých tímov, kde medzi oporami možno nájsť množstvo hráčov z veľmi úspešnej generácie juniorov. Ak chceme aspoň mierne v budúcnosti držať krok s našimi susedmi, musíme aj my vsadiť kartu práve na našich juniorov. Pokrok nastal aj v geografickom raste, na EUCR Mix sme prvýkrát videli tímy z Rumunska a Ukrajiny. Zatiaľ možno boli len exotickým doplnkom, ako pred pár rokmi poľské tímy, zanedlho to však môžu byť pre nás taktiež vážni súperi.

Discgolf
Slovenský discgolf v roku 2013 rýchlo rástol. Čoraz viac hráčov sa mu venuje pravidelne a okrem domácich turnajov cestujú aj do zahraničia. Od tohto roku je séria slovenských turnajov, ktorých počet sa aj tento rok zväčšil, vyhodnocovaná ako Slovenská discgolfová liga, započítavali sa do nej turnaje v Stupave, Budmericiach, Hlohovci, v Bratislave na FMFI UK, Smoleniciach, Makove, Kuchyni a Malackách. Konal sa aj malý turnaj na Malom Slavíne. V blízkosti Slovenska v ČR vyrástlo tento rok opäť viacero nových DG ihrísk a tak je v dobrej dostupnosti Slovenska už naozaj dostatok miest na hru tohto skvelého športu. Okrem Malého Slavínu sa dá ísť hrať do Viedne do Pratru, do Eisenstadtu, do Uherského Hradišťa, do Brna, do Valašského Meziříčí, do Ostravy, Karvinej a Havířova, či na turnaje do Nového Jičína, Oder, či Budapešti. Ak sa podarí vybudovať pár stálych ihrísk aj na Slovensku (naposledy však napr. výstavbu ihriska v Malackách zamietol pamiatkový úrad), budeme mať už porovnateľné podmienky s väčšinou Európy.
V našom okolí zaznamenal obrovský rast discgolf práve v Čechách, ktoré sa stáva počtom ihrísk európskou veľmocou. V okolí rakúskeho Linzu, kde je viacero ihrísk a turnajov sa discgolf dokonca stáva bežným školským športom. Našich hráčov môže tešiť, že dostať sa na slovenské turnaje zatiaľ nie je problém, ale príklady z nášho okolia, kde sú turnaje čoraz častejšie bleskovo zaplnené, nás varujú, že sa to môže rýchlo zmeniť. Počet nových hráčov na turnaji na FMFI UK bol veľký a ak sa podarí vybudovať stále ihrisko s požičovňou diskov v Mlynskej doline, môže rýchlo pribudnúť veľký počet hráčov.
Výsledky slovenských hráčov
Medzi mužmi to bolo tento rok veľmi vyrovnané, až dokonca roka nebol na Slovensku žiaden dominantý hráč a víťazstva na turnajoch si delilo viacero hráčov. Víťazom slovenskej discgolfovej ligy sa stal Martin Čirsson Krička, ktorý sa na poste slovenskej jednotky striedal s Rišom Kollárom, majstrom Slovenska sa však stal Lukáš Grožaj, ktorému sa inak počas sezóny veľmi nedarilo. Koncom roka však potvrdil Stefan Dobrev fantastický výsledok zo Smoleníc, kde konečne vybojoval pre Slovensko víťazstvo a porazil fantasticky hrajúceho Lukáša Jedličku z ČR. Stefan sa na jeseň najprv dostal do finále PDGA C turnaja Moravian Open, kde bojoval s českou špičkou, a následne dosiahol fantastický úspech na ešte kvalitnejšie obsadenom PDGA turnaji v chorvátskom Varaždine. Ešte dve jamky pred koncom finále bojoval o druhé miesto a za ním boli hráči ako Otfried Derschmidt, Derek Robins, či nemecký hráč Dominik Stampfer s ratingom PDGA cez 1000 bodov. Posledné dve jamky mu však nevyšli a tak Stefan skončil až štvrtý, čo je však aj tak skvelý úspech. Turnajový víťaz Matias Söderström z Fínska zakončil svoj skvelý výkon esom na poslednej nie veľmi jednoduchej jamke. Pekné výsledky na zahraničných turnajoch však dosahoval aj Čirsson a Rišo Kollár. Darilo sa však aj ďalším hráčom v Master divízi, Joey Čierny získal skvelé druhé miesto na Moravian OPEN a výborne bojoval aj na slovenskom turnaji v Kuchyni a Malackách a zaslúžil si cenu skokan roka, a Roman Miezga, ktorý stál dvakrát na stupni víťazov na menších turnajoch v ČR.

Avšak o najlepšie výsledky slovenského discgolfu v histórii (minimálne na európskom kontinetne, keďže staršie výsledky Stefana Dobreva v USA a Kanade sú uctyhodné) sa postarala Katka Boďová, ktorá sa systematicky začala discgolfu venovať až tento rok. Katka vyhrala PDGA C turnaje Vesec Open v Liberci, Moravian Open v Novom Jičíne, Obuda Open v Budapešti, Drava Forester vo Varaždine, Castleland Open v Eisenstadte a všetky veľké domáce turnaje na ktorých štartovala: Smolenice, Makov a Kuchyňa/Malacky. Na ťažkých turnajoch v kopcoch okolo Linzu skončila druhá a tretia. Tieto výsledky sú o to cennejšie, že na viacerých turnajoch štartovala kompletná regionálna špička, vrátane skvelých rakúskych hráčiek, ktoré sa v posledných rokoch umiestnili v prvej desiatke Majstrovstiev Európy. Je šťastím, že v našom regióne je v ženskej divízii veľmi solídna konkurencia, ktorá hráčky ženie viac dopredu. Hráčky ako Katharina Gusenbauer alebo Willie Derschmidt často porážajú kvalitných hráčov v mužskej divízii. Kvalita je však aj na Slovensku, pekné výsledky vrátane úspechov na zahraničných turnajoch dosiahli aj Bea Hergelová (2. miesto Moravian Open), Dendža Hanečková (1. miesto Valašské Meziříčí), či Monika Selecká (2. miesto Valašské Meziříčí). Talent ukázala na turnaji v Makove aj Dáša Legényová. V prípade systematického tréningu majú naše ženy šancu presadiť sa minimálne v regionálnej konkurencii.
Čo nás čaká v roku 2014
Na Slovensku možno čakať ešte väčší boj o popredné pozície na domácich turnajoch a najmä čoraz častejšie presadzovanie sa mladých hráčov zo silnej generácie 18-22-ročných. Udalosťou roka bude celkom iste turnaj Majstrovstiev sveta klubov v ultimate WUCC 2014 v talianskom Lecco. Slovensko budú úplným zázrakom reprezentovať tri (3) tímy (Poľsko a Rakúsko majú dva bidy, Maďarsko jeden): Mor ho! (OPEN), LayDs (WOMEN) a Outsiterz (MIX). Bude veľmi zaujímavé sledovať, či sa na Slovensku naozaj nájde dosť hráčov, ktorí dokážu absolvovať dlhodobú prípravu, ktoré takéto podujatie vyžaduje, a zaplatiť si účasť na ňom a na príprave naň. V minulosti bol problém nájsť aj 20 takýchto hráčov, teraz ich bude treba oveľa viac. Či sa podarí Slovensku vyslať juniorské tímy na Majstrovstvá sveta do 19 rokov v Lecco zatiaľ tiež nie je jasné. Rozhodujúci bude záujem hráčov a dostatok financií. Konať sa budú aj tradičná séria turnajov majstrovstiev Európy klubov, opäť aj s MIX divíziou, v ktorej nebudú môcť štartovať hráči, ktorí postúpia na EUCF v divíziach OPEN a WOMEN. Snáď sa podarí slovenským tímom prebojovať aj tam, aj keď je to z roka na rok ťažšie. Otvorené je aj konanie prvého ročníka špecializovaného juniorského turnaja CEL.
Nová VR SAF výrazne posilnená o zástupcov mimobratislavských klubov (stretnutia VR SAF sa z toho dôvodu konajú online, čo mierne komplikuje komunikáciu medzi členmi VR SAF) má však silné ambície aj v rozvojovej oblasti. Skupina vedená Urbanom Sivákom, Tomášom Lehutom, Miťom Bindom a Lukášom Domonkošom chce výrazne posilniť najmä aktivity na školách. Je možné, že sa bude konať prvý oficiálny stredoškolský turnaj, a že sa budú rozvojové kempy pre menej skúsených hráčov konať častejšie, čosi sa šušká aj o nových promo akciách. SAF taktiež vážne uvažuje nad samostatnou organizáciou súťaží MSR Individuals, ak to termínovník dovolí. Uvažuje sa aj o viacerých podujatiach v ultimate v divíziach WOMEN, MIX, či aspoň easy MIX.

V discgolfe Slovensko po prvýkrát vyšle oficálnu výpravu na Majstrovstvá Európy, ktoré sa konajú v auguste v Ženeve (pred pár rokmi štartoval na ME individuálne Stefan Dobrev). Od decembra 2013 je viacero slovenských hráčov zaregistrovaných v rebríčku PDGA a tak uvidíme, ako sa v prvej celej sezóne budú porovnávať s regionálnou špičkou. Očakávame, že na zahraničné DG turnaje začne pravidelne chodievať viacero slovenských hráčov. Na turnaje v Makove aj Smoleniciach, ktoré bude Slovensko prvýkrát organizovať ako domáce PDGA turnaje, je cieľom prilákať väčšie množstvo kvalitných zahraničných hráčov, o účasti v Smoleniciach vážne uvažuje aj jeden z členov discgolf Hall of Fame. A snáď sa podarí vybudovať v okolí bratislavského Matfyzu tréningové ihrisko.
Rok 2014 preto asi nebude prelomový ako tie predchádzajúce, ale na slovenskej a svetovej scéne diskovch športov sa toho určite udeje veľa. Rok 2013 bol dobrý, nech je rok 2014 ešte lepší.
Použité foto: Puklica 2013 – nominované fotky, autori: B. Jaško, J. Mikuláš, P. Cibula, A. Skorupka, R. Westerberg, P. Flachbart, S. Grožajová, facebook J. Jančišin, SK juniori, A. Flajs.

Leave a Reply

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.