Recenzia: Diskgolfové ihrisko na Malom Slavíne
Keďže sa v polovici mája udiala v Bratislave mimoriadne významná udalosť v slovenských diskových športoch – vybudovalo sa prvé pevné diskgolfové ihrisko na Slovensku, rozhodli sme sa ho hneď pri prvej príležitosti navštíviť a zrecenzovať. V každom prípade veľká pochvala patrí Čirssonovi za jeho odvahu a odhodlanie a jeho pomocníkom za jeho výstavbu.
Bratislavské ihrisko je v skutočnosti veľký sociálny experiment, keďže na tomto mieste, asi ako na jedinom v celej Európe, nájdete nielen diskgolfové koše, ale aj discgofové taniere, s ktorými môžete hrať. S obrovskou radosť sme teda zaznamenali, že všetkých päť diskov prežilo prvý týždeň a nezmizli. Žiaľ, nemôžeme na tomto mieste zrecenzovať ich kvalitu, keďže tieto disky v čase našej prítomnosti používala skupina cudzincov žijúca na Slovensku. Takto sme mohli ihrisko vyskúšať len s našimi vlastnými diskami, takže šlo o unikátny zážitok.
Ihrisko na Malom Slavíne(orientačná tabuľa je hneď vedľa altánov, prvá jamka začína za pravým koncom pravého altánu) je zaujímave z viacerých hľadísk. Vyniká predovšetkým jeho dostupnosť, teda presnejšie nedostupnosť. Je umiestnené na hrebeni Malých Karpát a dostupné je len pešo alebo na bicykli. My sme sa naň vybrali z konca Peknej cesty (teda cca. 20 – 30 minút za hranicu dostupnosti MHD), odtiaľ už stačilo 40 minút svižnej chôdze. Prístupnosť na bicykli nie je jedoduchá ak práve nie ste Abdužaparov (slávny cyklista – vrchár). Ide však o pomerne príjemnú prechádzku po pevnej asfaltovej ceste, takže cesta sa dá poľahky absolvovať pešo aj v horšom počasí. Pre tých, ktorí bývajú na západe mesta, je možné použiť aj kratšiu cestu z Mariánky (okolo 2,5 km).
Miesto je však zvolené veľmi dobre, blízko križovatky turistických a cykloturistickych ciest. Počas nášho dvojhodinového hrania v pomerne pekné sobotnajšie poobedie okolo prešlo viac ako desať cyklistov, na mieste bolo taktiž zo desať lanolezcov na stromy, asi päť lesných robotníkov, a spomínaná skupinka hráčov diskgolfu. Pre milovníkov adrenalínových športov sa v okolí nachádza aj staršie ihrisko (pravdepodobne na vodné pólo), ohník na špekačky a niekoľko veľkých altánov, prípadne kamenný pamätník.
Unikátom ihriska je to, že toto ihrisko má síce 12 jamiek, avšak iba tri koše. To mierne znižuje kapacitu ihriska, avšak pri súčasnom záujme o tento šport u nás to nepôsobí až tak limitujúco. Ku každému košu sú určené štyri počiatočné miesta (tees), z ktorých sa na daný kôš hádže. Nanešťastie, na mieste nie je žiadna mapka ihriska, takže niektoré začiatky jamiek (označené menšími bielymi tabuľami výborne popisujúcimi príslušnú jamku) sa hľadajú ťažšie. Každé tee sme však našli po krátkej chvíli hľadania. Ak si dobre pamätáme, tees sú vždy rozmiestnené okolo koša v smere alebo v protismere hodinových ručičiek.
Kým prvé jamky vďaka svojej dĺžke (cca. 30 – 45 metrov) poskytujú skúsenejším hráčom možnosť pokúsiť sa o takzvané eso, t.j. trafenie koša hneď na prvý hod, pre začiatočníkov núkajú možnosť vyskúšať si tento šport bez väčšieho stresu. Ten predstavuje len pomerne hustý les, cez ktorý sa hádže. V každom prípade Par týchto jamiek (3) je dosiahnuteľný aj pre diskgolfových začiatočníkov. Nám sa podarilo viacero dvojok, avšak nie všetky sa nám podarilo zopakovať.
Jamky 5 až 8 sú mierne ťažšie, aj keď ich charakter je už trochu iný. Objavujú sa tzv. fairway jamky, t.j. hody pozdĺž cesty, ktoré už majú trochu väčšiu dĺžku. Napriek tomu opäť pre skúsených hráčov prinášajú možnosť na eso, prípadne birdie (hod do koša na dva pokusy pri Par 3). Pre začiatočníkov to však už môže byť aj na štyri pokusy.
Napokon, jamky 9-11 poskytujú zaujimavú výzvu aj pre skúsenejších hráčov, aj keď Par 3 nie je extrémne ťažké dosiahnuť. Tentokrát však už ide o dlhšie jamky (60 – 75 metrov) a je potrebný dobrý driving (dlhý prvý hod). Posledná jamka, číslo 12, je opäť kratšia a poskytuje hráčom možnosť zlepšiť si náladu.
Celé ihrisko má pomerne dobrý terén, bez väčšieho blata, kríkov, a poskytuje pevnú oporu pre hody napriek chýbajúcim vybetónovaným tees. Pri dlhších jamkách 10 a 11, pri ktorých sa odhaduje zo zablatených ciest však betón trochu chýba a komfort hráča je nižší. Taktiež miestna fauna a flóra poskytujú dobré podmienky na hľadanie stratených diskov. Podložie je pomerne mäkké, takže disk zvyčajne neroluje po zemi veľmi dlho. Použité koše sú neznámej (slovenskej) značky a zdalo sa nám, že reťaze sú trochu tvrdšie ako u bežne používanej špičkovej značky Mach 3.
Koše však poskytujú dostatočne dobré podmienky na putting (záverečný hod do koša z blízka, s použitím stredne silnej rotácie) aj pre hádzanie napríklad veľkým Ultrastar diskom na ultimate. Zaujimavosťou je určite reverse water hazard na jamkách 9 a 12, kde je water hazard umiestnený za miestom odpalu (odhodu), t.j. predstavuje riziko straty disku len pri hodoch za chrbát.
Diskgolf ihrisko Malý Slavín hodnotíme teda veľmi dobre známkou 2 (v stupnici od 1 po 5, 1 je najlepšia), jeho najväčším nedostatkom je zlá dostupnosť a absencia mapy ihriska (mohla byť napr. umiestnená na veľkej tabuli s pravidlami, prípadne by mohli byť smerovky k tees umiestnené na príslušnom koši). Na druhej strane poskytuje výbornú zábavu tak pre začiatočníkov, ako aj pre pokročilých a zhýčkaných hráčov. Dúfame, že si ho čoskoro vyskúša veľa slovenských hráčov a diskgolf sa tak rozšíri. Snáď sa niekedy v budúcnosti dočkáme aj plnohodnotného 18-jamkového ihriska. Zatiaľ sa tešme, že koše a disky za týždeň nezmizli.
Ako bonus sme pre čitateľov blogu pripravili ešte ukážku oblečenia vhodného na diskgolf, keďže aj tento šport má svoj vlastný štýl. Určite odporúčame šiltovku s diskgolfovým motívom, khaki nohavice, alebo krátke nohavice (pod kolená) z rifloviny. Hlavnou zásadou je snažiť sa čo najviac vyzerať ako automechanik. Žiaľ neodmysliteľnú tašku na disky nevlastíme, takže imidž nie je prezentovaný v celej svojej komplexite (pozrite discgolf na google hľadaní obrázkov).
Čo sa týka diskov, zabrať dostali predovšetkým naše puttery a občas mid-range. Dlhý driver je potrebný asi len na jamky 10 a 11. Ihrisko je vzácne vyrovnané čo do počtu ľaváckych a praváckych jamiek, takže pre tých, ktorí nie sú ambidextri, sú potrebné tak podstabilné aj nadstabilné disky.
Skúste si ihrisko aj vy, a zistite, či sa vám podarí prekonať náš osobný najlepší výkon – 35 hodov na 12 jamiek (birdie 2, 12, boogie 11). Veľa šťastia.
Ihrisko recenzovali Katka a Rišo.
