Ako som videl rok 2011 v slovenskom frisbee ja

Každoročne som v tomto období písal na tomto mieste o tom, ako som videl predchádzajúci rok v diskových športoch: ako som ho prežíval ja osobne, a ktoré udalosti sa mi zdali v roku najdôležitejšie pre slovenské frisbee. (Pozri blog z roku 2009 a 2010.)
Keďže mi však tento rok priniesol okrem mnohých radostí a bežných starostí najmä dve obrovské sklamania, venujem tento blog im, a hodnotenie ostaných udalostí odložím na veselšie časy.

Obrovským sklamaním bola pre mňa neúčasť slovenskej juniorskej reprezentácia na Majstrovstvách Európy do 19 rokov v Poľsku. Turnaj bol veľmi blízko Slovenska na mieste, kam je jednoduchá doprava, a bol pre tímy z východnej a strednej Európy aj dosť lacný. Napriek tomu náš tím na turnaji chýbal.
Naša neúčasť je zhodou vicerých okolností. Základom je, samozrejme, nedostatok juniorov do 19 rokov. Napriek tomu sa mne s Katkou Boďovou ako trénerom juniorského tímu podarilo zozbierať mená viac ako 30 potenciálnych hráčov, pre ktorých by bola účasť na turnaji buď prvou skúsenosťou s kompetetívnym ultimate (takých bola väčšina), alebo dôležitou previerkou vodcovských schopností na vrcholovom podujatí (takých bolo menej). Aspoň čiastočný záujem reprezentovať po absolvovaní prípravného kempu prejavilo 16 hráčov. Napriek tomu na turnaj tím necestoval. Kde sa to celé otočilo?

Najprv pri príprave žiadosti o dotáciu na Majstorvstvá Európy zlyhala výrazne Výkonna rada SAF, keď sa medzi jej členmi okrem mňa nenašiel nik, kto by s pomerne náročnou administratívou pomohol (vďaka za pomoc pri vybavovaní niektorých papierov patrí Marekovi Komorovskému). Tieto okolnosti viedli k tomu, že som sa okamžite vzdal svojej funkcie predsedu VR, keďže sa mi zdalo čudné predsedať orgánu, ktorý nie je ochotný plniť ani tie najdôležitejšie funkcie pre svojich členov. O pár mesiacov neskôr ministerstvo školstva našu žiadosť odmietlo z neuveriteľného dôvodu, že sme nežiadali o podporu rok dozadu – t.j. kvôli dodatočne zverejnenej podmienke, ktorú sme nemali ako splniť, a namiesto našim juniorom išli peniaze futbalovému a hokejovému zväzu na skromné platy a odmeny.
Ani to však nebolo pre našu účasť úplne likvidačné, keďže sa vďaka dotácii SAF podarilo aj tak finančné náklady minimalizovať. Rozhodlo napokon to, že sa skupina najskúsenejších juniorov spoločne rozhodla, že v slabšej zostave (väčšinu tímu by tvorili málo skúsení hráči z mimobratislavských tímov) pri nabitom programe počas roka nevidia dôvod na turnaji štartovať. V danej situácii už tím do 19 rokov nebolo možné zostaviť. Prehustenosť sezóny, s množstvom vrcholov v seniorskej kategórii, teda určite taktiež prispela k tomuto veľkému sklamaniu.
Neúčasť juniorov na ME bola udalosťou, ktorá by si cenu Puklica v kategórii Prepadák roku určite zaslúžila nebyť ešte lepšieho kandidáta. V tejto kategórii je totiž nominovaná aj: „Katka Boďová – odmietnutie reprezentovať – Stanovenie si neakceptovateľnej podmienky na štart na EUC (podmienený účasťou ďalšieho hráča).“ Keďže Katka je mojou ženou, jej osobnú nomináciu na Prepadák roka beriem vážne.
Neúčasť Katky na ME je určite pre mnohých veľkým sklamaním, jej odmietnutie reprezentovať však nebolo žiadnou veľkou drámou. Spolu s Katkou sme hneď na začiatku prípravy vo februári oznámili, že na júlové Majstrovstvá Európy buď pôjdeme spoločne (ak nás oboch vedenie tímu vyberie), alebo namiesto toho máme spoločnú pracovnú cestu v zahraničí, ktorú by sme neradi vynechali. Vzhľadom na to, že počas roka veľa cestujeme ako pracovne, tak aj kvôli frisbee, a často osobitne, veľmi radi by sme aspoň čas v lete trávili spolu. Od vedenia tímu sme dostali odpoveď bez komentáru, že sa podľa toho zariadia. V máji bola potom zverejnená výsledná súpiska, na ktorej sme neboli, avšak Katke bola ešte ponúknutá samostatná účasť v tíme. Tá bola okamžite v priteľskom tóne odmietnutá, a tým sa pre nás celá záležitosť skončila. Rozhodnutie sme bez slova akceptovali, nikoho sme s tým ďalej neotravovali, a ani od vedenia tímu sme žiadnu ďalšiu námietku o neakceptovateľných podmienkach už nepočuli, aj keď komunikácia medzi nami bola rozsiahla (najmä po našej žiadosti o vrátenie poplatku za EUC). Až do novembra, keď sa spomínaná nominácia s komentárom objavila medzi adeptami na cenu Puklica. Neúčasť Katky na EUC by pritom sama o sebe možno na nomináciu v cene Puklica bola, kompletný prenos zodpovednosti na Katku však v poriadku nie je. Naopak, takéto formulovanie nominácie osobne považujem za mimoriadne nefér voči Katke, a teda za závažný prečin voči princípu Spirit of the Game – férový prístup k ostatným hráčom.
Kto Katku pozná vie, že sa všetkými silami snaží o pomoc slovenskému, a najmä ženskému ultimate, jedná vždy čestne, a svoj optimizmus sa snaží preniesť aj na spoluhráčov, v ktoromkoľvek tíme hrá. Pre mňa osobne je Katka stelesnením toho, ako by sa mal hráč diskových športov správať k spoluhráčom aj protihráčom na ihrisku alebo mimo neho. Osobnú cenu Spirit of the Game si v minulosti odniesla na viacerých turnajoch, vrátane amerických college nationals. Cenu prepadák roka si namiesto nej zaslúžia práve tí, ktorí ju nominovali.
Na záver pridám ešte výňatok z emailu, ktorý som počas roka dostal: ,,Richard jediny clovek v celej frisbee komunite co vytvara napatie si ty! Vsetko prehanas a nafukujes aby to vyznelo v tvoj prospech. Volba expresivnych vyrazov, len aby si vec co najviac zvyraznil a zvelicil len dokazuje ake su tvoje umysli.“
Dúfam, že rok 2012 v diskových športoch bude lepší.
Updejt 1. Pár hodín po uverejnení bol tento blog bez konzultácie s autorom updejtovaný neautorizovanou osobou do súčasnej podoby. V rámci tejto editácie vypadli mená tých, ktorí sa o spomínanú nomináciu postarali a aj ich postavenie vzhľadom na vedenie tímu na EUC. Táto informácia má zostať utajenou v rámci komisie a nemá sa zverejňovať.
Updejt 2. Do 24 hodín po zverejnení tohto blogu sa situácia ohľadom druhej spomínanej nominácie vyriešila, formulácia bola zmenená a Katke bolo tlmočené ospravedlnenie. Skutočne bleskové riešenie vzniknutej situácie veľmi oceňujem.