Paganello 2010 by Golden Ants

Je to už pár rôčkov dozadu, čo som počul Vila rozprávať a snívať o tom, ako raz pôjde s GA na Paganello. Ako príležitostný pesimista som bral samozrejme tieto jeho reči s rezervou a len som sa nad nimi pousmial. O to väčší šok som zažil, keď som jedného dňa na oficiálnej stránke turnaja uvidel medzi prihlásenými tímami Golden Ants. Dobre Ivankooo….povedal som si, uvidíme čo bude nasledovať.

Prihlásenie je pekná vec, ale ten kto ovláda systém vyberania tímov vie, že miesto získajú najlepšie umiestnené kluby z minulých ročníkov, kluby na čakacej listine z minulých rokov, národní šampióni atď. Na organizátorov zrejme zapôsobil fakt, že náš tím má dve pôsobiská – ZM a Londýn a vďaka divokej karte sme získali, ako historicky druhý slovenský tím po MD, možnosť štartovať na okrúhlom dvadsiatom ročníku Paganella. Keďže som už jeden ročník absolvoval, vedel som, aká skvelá akcia nás čaká a ostávalo vyriešiť jeden detail – hráčov. Ako zlý ujo ponúkajúci deťom čokoládu, aby vošli do jeho dodávky, som ponúkal spoluhráčom svoje zážitky, aby si toto celé nenechali ujsť. Dopadlo to tak, že by im stačil aj kockový cukor a do dodávky by naskákali aj sami. Paráda. Deväť hráčov zo ZM, jedna morálna podpora a jeden Bottograf, päť hráčov z Londýna, jedna morálna podpora (ktorá sa nešťastne zranila štyri dni pred turnajom), jeden Rockygraf, dvaja malí pieskoví architekti, a sme kompletní.

Cesta bola ako som očakával, dlhá, nudná a nebyť slovenských evergreenov a našich močových mechúrov, ktoré nás nútili stáť každú hodinu, asi by sme nedorazili. Našťastie ale všetko prebehlo bez problémov a okolo 8:00 ráno prichádzame konečne do Rimini. Boli sme nútení uskutočniť jeden telefonát do agentúry na Slovensku a niečo málo po deviatej dostávame kľúčiky od izieb. Všetci unavení a dolámaní z cesty zahajujeme protestný spánok a budíme sa až keď do hotela prichádza delegácia z Anglicka. Zoznamujeme sa, okukávame, premeriavame, hodnotíme, zbližujeme a vyrážame na spoločnú večeru. V reštaurácii mi ? jedál nič nehovorí a ? sú pizza a cestoviny. Väčšina vsádza na pravú taliansku pizzu, za krátky čas ju sprášime a ideme na pláž pozrieť si otvárací ceremoniál. Tu sa dlho nezdržujeme a po ohnivej šou odchádzame na izbu kde absolvujeme stručnú bojovú poradu pred dňom D a ideme znovu spať.

Uvedenie do problematiky: V mix divízii hrá 28 tímov – 4 skupiny po 7 tímov. Hrá sa systémom každý s každým, pričom do horného poolu postupujú prvé 2 tímy, 3. a 4. tím hrajú tzv. recovery games a posledné 3 tímy idú do spodného poolu s možnosťou skončiť najlepšie sedemnásty. V našej skupine máme celkovo druhý nasadený tím z USA – CGNU, ďalej ešte z USA Lightning within 5, nemecký Frizzly Bears, belgický Morning Glory, a dva anglické tímy The Clan a Tech Noir.

Náš prvý zápas hráme až okolo obeda (myslím, že o jedenástej či dvanástej), ale vzrušenie, radosť a nedočkavosť mi nedovoľujú spať dlhšie ako do ôsmej. A tak do seba rýchlo hádžem nejaké jedlo, balím veci a utekám na pláž pozrieť nejaké zápasy. Z pochopiteľných dôvodov vyhráva vzájomný zápas našich súperov v skupine The Clan a Tech Noir. Po piatich minútach sledovania si uvedomujem, že súperi sú zdolateľný a s ešte väčším napätím čakám na prvý zápas práve proti tímu The Clan.
Konečne je to tu! Prvý zápas GA na Paganelle! Vzhľadom na to, že report píšem s dosť veľkým časovým odstupom, môžem žiaľ poskytnúť iba chabé info a výsledok. Taktika bola po vzájomnej dohode určená tak, že anglickí Ants budú hrať útok a slovenskí Ants obranu. Náš prvý zápas sme vyhrali 7:5. Napriek istým nedostatkom a faktu, že väčšina hrala na piesku prvýkrát v živote to bolo fajn. Dobrá správa teda bola, že už to môže byť iba lepšie.
Druhý zápas hráme proti americkému tímu Lightning within 5. Nabudení po našom víťazstve sa do nich púšťame bez rešpektu a vyhrávame 12:6.

Posledný zápas dňa hráme proti tímu Tech Noir. Na tento zápas som sa tešil od chvíle, čo bol zverejnený rozpis, a to z jedného prostého dôvodu. Hrali sme ho v aréne – tí čo nevedia – aréna je hlavné ihrisko s tribúnami, kde sa odohrávajú tie najzaujímavejšie a najvyrovnanejšie zápasy vrátane tých finálových (teda aspoň organizátori sa snažia také vyberať). Tajne som dúfal, že sa bude pozerať viac divákov ale vzhľadom na to, že to bol úplne posledný zápas dňa je pochopiteľné, že hráči/-ky si radšej vybrali teplo hotelových izieb ako mrznutie na tribúne (k počasiu som sa ešte nevyjadril, ale žiaľ, slnka a tepla sme si užili minimálne). Takže museli sme sa uspokojiť s cca 15 pozorovateľmi, ktorí sa tuším v priebehu zápasu niekam vytratili. Takže toľko k úvodu. Žiaľ v tomto zápase sme podľa mňa podali náš najhorší výkon na turnaji. Tuším že to bolo už 5 alebo 6:0 keď sme sa konečne zobudili, začali trošku miešať formácie a hlavne začali hrať. Postupne sme súpera dotiahli na rozdiel jediného bodu ale to bolo všetko na čo sme sa zmohli a zápas sme prehrali 6:14. Ťažko sa spamätávam z takýchto prehier…V každom prípade po prvom odohratom dni máme na konte dve výhry a jednu prehru, čo nám dáva super východiskovú pozíciu do ďalšieho hracieho dňa. Večer ideme na celkom dobrú pizzu, kecáme na izbe a ideme spať.

Ďalší deň zažívame hneď po príchode na ihriská milé prekvapenie. V Talking Fish (noviny, ktoré vychádzajú každý deň a píšu sa v nich výsledky, program a rôzne zaujímavosti z uplynulého dňa) sa nám ušlo pár riadkov. Poskytujem doslovnú anglickú verziu: We also saw the slovakian/London contingent Golden Ants bring their A-game to The Clan to secure their possition as a potential rising star. Mueheee….Istú dobu sme sa po ihriskách premávali na malých obláčikoch ? Ok, vedeli sme, že zo zvyšných 3 zápasov musíme aspoň jeden vyhrať, aby sme sa nedostali do spodného poolu. Prvý zápas sme hrali proti belgickému Morning Glory. Taktika anglický útok a slovenská obrana bola zabudnutá a od tejto chvíle sme hrali pomiešane. Belgičania (ako som očakával) nehrali nič extra a zápas bol otvorený. Oni bod, my bod, oni, oni, my, my….proste vyrovnané. Pamätám si, že sme zápas strašne prežívali a konečne to u nás žilo aj na sideline. Vyrovnané skóre pokračovalo až do konca, kde sa niečo v našom stroji pokazilo a zápas sme nešťastne prehrali 7:9. Rozhodujúcicm faktorom prečo Belgičania vyhrali však boli baby. Doteraz hral každý tím na troch chalanov a dve baby. Belgičania v podstate každý ich útok naopak – tri baby a dvaja chalani. A keďže ich mali viac ako my a treba uznať, že hrali veľmi dobre, postupne naše ženy ubehali. Tým však treba tiež uznať, že bojovali na hranici možnosti až do konca. Škoda…

Ďalší zápas hráme proti Frizly Bears z Nemecka a snáď každý si uvedomoval, že toto je najdôležitejší zápas v skupine. Pred zápasom som v kuloároch začul, že je to silný tím, ale to mi dodávalo akurát tak viac chuti a odhodlania vyprášiť im kožuch. Samotný zápas prebiehal takmer úplne rovnako ako proti Belgičanom. Celý čas vyrovnané skóre, znovu dávajú zabrať skôr našim ženám ako chlapov (stavajú tri baby na útok) a žiaľ prehrávame 6:8. Sklamanie, sklamanie….Bolo nám jasné, že ak ešte chceme pomýšľať na popredné miesta musíme poraziť posledného súpera a to celkovo druhý nasadený tím – americký CGNU. Odhodlanie bolo, chuť tiež, vyrovnané to bolo, ale žiaľ len prvý bod. Po niekoľkých turnoveroch, resp. pekných obranách na oboch stranách sa im podarilo skórovať prvý bod a potom to už bolo z našej strany boj proti veterným mlynom. A to doslova. Povedal by som, že rozhodujúcim faktorom, prečo zápas prebiehal a skončil tak ako skončil bol vietor. Bolo vidieť, že tento tím už má čo to odhádzané v takýchto podmienkach a o úroveň vyššou hrou nás porazili 1:10. Ten jeden bod som dal ja :-P. Ak si dobre pamätám, hrali za tento tím dvaja či traja reprezentanti USA + im pomáhal aj jeden hráč z open tímu Los Tigers (celkový víťazi v kategórii open). Takže sme mali šancu konfrontovať sa s niekoľkými top hráčmi.

Po tomto poslednom zápase v skupine bolo jasné, že do horného poolu nepostúpime a čaká nás boj o najlepšie 17 miesto. Tak sme si povedali, že skúsime zabojovať aspoň o to. Celkom ma to mrzelo, pretože chýbalo len trošku viac šťastia a pokojne sme mohli skončiť na druhom mieste my. Naša skupina skončila nasledovne: 1. CGNU (6 víťazstiev), 2. Frizly Bears (4 víť.), 3. Morning Glory (4 víť.), 4. Tech Noir (3 víť.), 5. GA (2 víť.), 6. The Clan (1 víť.), 7. Lightning within 5 (1.víť.). Večera znovu nejaké cestoviny, či pizza, zábava na izbe a spánok. Čakajú nás dôležité 3 zápasy. Počasie doteraz nebolo nič moc – slnko väčšinou len doobeda, potom pod mrakom, sem – tam prehánky. Nedeľné ráno ale bolo iné – zamračené už odkedy som rozlepil oči. Cestou na fieldy sa pomaly rozpršalo, vetrík bol samozrejmosť a celý „nadšený“ vyzúvam topánky a zoznamujem sa s mokrým a studeným pieskom. Paráda.

Prvý zápas hráme proti holandským UFO. Zo skúsenosti viem, že Holanďania sú na vietor zvyknutý a nemožno sa spoliehať na to, že by im mal robiť nejaké väčšie problémy. V podstate sa moje očakávania naplnili, ale čo je lepšie, vietor nerobil veľké problémy ani nám. Na začiatku sme si vybudovali náskok, ktorý sa nám napriek dosť nervóznej hre a pár hlúpych callov podarilo udržať až do konca a vyhrávame 11:6. Pred dažďom sa ideme schovať do hlavného stanu. Medzitým sa dážď dosť zintenzívnil a myslím, že všetci sme sa potichu modlili nech do nášho zápasu prestane pršať. 10 minút, 20 minút, 45 minút, hodina a pol, leje rovnako a tak spokojne – nespokojne ideme na ihrisko kde hráme proti tímu Multiple Scorgasm (nie som si istý odkiaľ sú, ale myslím ,že USA). Zatiaľ čo my sme postupne zhadzovali jednu vrstvu oblečenia za druhou a pomaličky sa rozhádzavali, po súperovi ani chýru ani slychu. Na chvíľku som sa potešil, že možno nebudeme musieť až tak moknúť, ale pár minút pred začiatkom prichádza súper a ideme na to. Súper hral dosť pochabo a pôsobil takmer začiatočníckym dojmom. Pár hráčov ani nevedelo poriadne hádzať. Ak si k tomu prirátam fakt, že nemali nikoho na striedanie (alebo jedného), tak výsledok 13:0 je pochopiteľný. Každopádne klobúk dolu, že v takomto počasí odohrali všetky zápasy a neodradil ich ani dážď ani ich predošlé výsledky.
Posledný zápas dňa a predposledný zápas turnaja hráme proti francúzom TDisco. Podmienky boli takmer rovnaké ako počas celého dňa, všetci sme to už chceli mať za sebou a s vidinou suchého oblečenia a tepla izby sme sa bez rešpektu pustili do súpera. Ťažko popísať tento zápas. Francúzi boli podľa mňa kvalitný súper, dobre hádzali aj behali, ale zrejme nechceli až tak ako my! Na ciare sme kričali ako zmyslov zbavení, povzbudzovali sa, na ihrisku behali ako o život, hádzali sa za každým diskom, proste sme si to užívali. Myslím, že to bol po všetkých stránkach náš najlepší zápas na turnaji, ktorý sme vyhrali 11:4. Premočení do nitky sa ani neunúvam obliecť si nejaké suché šaty a bosý prechádzam po uliciach Rimini na izbu. Večer sa ideme znovu najesť do mesta, pizzu už nechcem ani vidieť a po úpornom hľadaní v menu nachádzam konečne nejaké mäso. Šup-šup spať, ráno nás čaká posledný zápas turnaja o konečné 17 miesto proti rakúskemu Cheek2cheek (je to tím zložený z hráčov BigEZ a Friskybees).

Ráno po ôsmom opakovanom zazvonení stále neviem, či snívam alebo nie. Za oknom zúri víchrica s dažďom. Rozmýšľam, či je možné, aby organizátori zápasy zrušili, resp. či musíme nastúpiť. Zmätený obieham všetky naše izby a robím malý prieskum či vôbec máme chuť ísť hrať. V tom sa vo dverách objavil vysmiaty, naobliekaný Vilo a bolo mi jasné, že môj prieskum je bezpredmetný. Všetci sa obliekame, zviažeme sa lanom aby nikoho neodfúklo a ideme na pláž. Na každom štvrtom fielde pobehujú blázni, ktorí sa snažia imitovať hranie ultimate a ja len neveriacky krútim hlavou. Nemožné! Znovu sa utešujem myšlienkou, že súper nepríde a my kontumačne vyhráme….a znovu to končí sklamaním. Nie však úplne. Kapitán Cheek2cheek prichádza za našim kapitánom Vilom, že nemá zmysel hrať v takýchto podmienkach a navrhol kontumačnú remízu. Dal mu čas na premyslenie a Vili sa prišiel spýtať na názor nás, zvyšku tímu. Skúšame teda, či je vôbec technicky možné hrať ultimate v takomto počasí. Na to nám poslúžili backhandová nahrávka na 3 metre. Po niekoľkých neúspešných pokusoch prichádzam k jednoznačnému záveru: VYLÚČENÉ! Vilo si ale nedá pokoj a na rad prichádza hlasovanie. Za hranie boli, ak ma pamäť neklame, Vili a Leftie. Zvyšok proti alebo sa zdržal. Super, ideme preč z tohto pekla, povedal som si. Ale kdežeee, Vili výsledok hlasovanie vetoval a rovnou čiarou sa vydal za kapitánom Cheek s tým, že my chceme hrať! ? Smial som sa na tom vtedy, smejem sa na tom aj teraz. Každopádne Vilo nenútil nikoho nasilu hrať…!

Prvých päť statočných sa postavilo na linu a bol som presvedčený o tom, že títo piati tam ostanú až do konca zápasu, pretože dať bod v takomto počasí je nemožné. Nepamätám si úplne presne ako to prebiehalo, ale po x-turnoveroch prišiel bod. Ja stále v pršiplášti a v topánkach. Ďalších päť statočných na linu. X-turnoverov a ja sa dobrovoľne, úplne proti zdravému rozumu, zbavujem pršiplášťu a topánok a idem sa rozbehať. Po asi 4 obehnutiach ihriska padá druhý bod a idem hrať. Nič výnimočné neprináša ani moja prítomnosť a turnover strieda turnover. Na ihrisku ale človek nevníma nič iné ako hru, a tak ani neviem ako a počasie sa začína umúdrovať. Rozumej, že vietor nefúka rýchlosťou 180 km/h, ale len 90 km/h, neleje ale len prší. Tak či onak, podmienky sú pre oba tímy rovnaké, no nám robia väčšie problémy. Po náročnom zápase prehrávame 2:7. Mám ale pocit, že nikto sa ako porazení necíti a je hrdý, že sa vôbec odhodlal hrať takýto zápas. Rozlúčkový zápas teda skončil a my sme sa umiestnili na konečnom 18. mieste z 28. tímov. Premiéra to vôbec nie je zlá … !
Po zápase sa ideme prezliecť na izby a vzhľadom na to, že počasie bolo zase o niečo krajšie, vybrali sme sa poslednýkrát na pláž pozrieť si finálové zápasy. Len pre informáciu – juniorov sme nevideli, mix vyhral fínsky tím Assamix nad niekoľko násobnými víťazmi Horned Melons, ženské finále vyhrali kanaďanky nad taliankami dosť jednoznačne a vyrovnané mužské finále vyhral už spomínaný tím z USA Los Tigers nad UTI (zmiešanina Claphamu a Flying Angels Bern). Tak to bolo jubilejné 20 Paganello a jubilejné prvé Paganello pre Golden Ants! Pre mnohých z nás to bol veľký zážitok a množstvo skúseností a už teraz kujeme pikle na našu budúcoročnú účasť. Ak ste to dočítali až sem, gratulujem.
Fotky od Botta. Viac fotiek nájdete v galérii A-sides a B-sides.
Adam