Ako som videl Spirit on Ice 2010

Mozir Sosnowiec je jeden z najlepších európskych klubov v šerme. A domáci ultimate klub Spirit on Lemon sú určite jedni z najlepších organizátorov turnajov v Európe. Tento rok sa o tom znovu presvedčil aj tím Mental Discorders.

Poľské ultimate sa dostalo do slovenského povedomia až v posledných rokoch, keď sa varšavský tím Grand Master Flash objavil v roku 2007 na turnaji Manic Miner. Odvtedy sa navštevujú slovenské a poľské tímy čoraz častejšie. A smerom nahor išla aj forma poľských tímov, napríklad naposledy na solídne obsadenom turnaji v Drážďanoch triumfoval poľský tím Furious Goats. Ich hra dostáva stále rýchlejšiu dynamiku a našincov výrazne prekonávajú najmä v obetavosti. S istou rezervou by sa dalo povedať, že chyty a zákroky u nich bežné, u nás bývajú navrhované na výkon roku. Poliaci sa teda stávajú z roka na rok silnešími súpermi a pri tempe ich rastu čo do počtu hráčov, či do atletických schopností hráčov nás môžu zanedlho aj predstihnúť. Svoju rolu určite hrajú aj ovela lepšie materiálne podmienky, v ktorých sa poľské tímy pohybujú. Naštastie, istú časť tejto výhody sa nám darí zdielať práve formou účasti na nimi organizovaných turnajoch. Kvalitná hala, samostatná šatňa s dostatkom teplej vody pre každý tím, azda nekonečný prísun výborného jedla a vody, balíček na cestu, masér a ratownícka služba, hladký priebeh turnaja, zhovievaví a pozorní vrátnici na škole, kde sa spalo (kaňa tímto ďakuje pánovi vrátnikovi), či fantastické ceny, jednoducho niečo, čo sa len tak na turnajoch nevidí. A to všetko za pár euro.
Malé nedostatky sa síce našli, najmä niektorí hráči MD boli extrémne nespokojní s umiestnením párty, z ktorej sa potom veľmi ťažko vracalo (áno, aj vracalo) v podguráženom stave domov, či jej zlé načasovanie (nekonečné čakanie na začiatok aj koniec allstar game), či extrémne nezjazdná cestná obchádzka v meste Bielsko Biala, ktorú nedokázali organizátori vykryť z turnajového rozpočtu a neopravili tak náš názor na poľské cesty, nepríjemné počasie a ľad, či azda až príliš hlasitá (ale inak veľmi dobrá) hudba počas zápasov, to všetko sa však stratilo v mori kvalitných služieb.
Tím Mentalu má zatiaľ s turnajmi v Poľsku veľmi dobrú skúsenosť a to určite nielen pre hodnotnú elektroniku, ktorú si tam na turnajoch zadovážil. A tak opätovne vyrazil na turnaj v Sosnowci, ktorý leží len 100 km za našimi severnými hranicami, obhajovať svoje minuloročné vynikajúce predposledné miesto.
Najväčším naším problémom sa stal tzv. easy mix formát, ktorý už popisovala na frisbee.cz Míša. Žiaľ, rôzne okolnosti zapríčinili, že MD prišiel na turnaj len s dvomi dievčatami, ktoré tak museli odohrať celý turnaj (4 + 2 continuous zápasy po 26 minút) bez striedania, a 10 chalanov sa delilo o tri zvyšné miesta na ihrisku.
Ani v týchto podmienkach sme sa prirodzene nechceli vzdať a náš úspech z minulého ročníka sme chceli za každú cenu obhájiť. Naša hra na turnaji svedčila o tom, že to myslíme naozaj vážne. Nekoordinovaný pohyb na ihrisku, neskutočné zlyhania, či pri hádzaní, chytaní, pri rozhodnutiach, pri striedaní, proste pri všetkom, čo k ultimate v hale patrí, boli na programe takmer neustále. Kým dve naše dievčata behali ako o život a nemohli vystriedať, veľa našich chalanov vytrvalo stálo na jednom mieste alebo jemne vyklusávalo smerom k disku, aby sa vrátili na striedačku s tepom hlboko pod 50, prípadne sa tam nevracali vôbec, keďže únava nie a nie prísť.
Tento pocit bezradnosti sprevádzal náš tím minimálne polovicu turnaja, a tak potešilo, keď sa nám aspoň v niektorých polčasoch podarilo mať aký-taký flow, menej kaziť, ukázať trochu aktivity, prípadne pekné individuálne zákroky. Našťastie sme celý turnaj boli trepezliví pred súperovou zónou a nestrácali tak už isté body, pred zápasmi bola často aj spoločná rozvcička, takže predsa len niektoré veci fungovali.
Viackrát sme však mali naozaj na mále, najmä v dvoch zápasoch s Hallodigaze, ktorý v našom druhom vzájomnom zápase nasadili veľmi sofistikovanú stratégiu, keď sa rozhodli hrať všetko cez naše zničené dievčatá, kým chalanov držali stranou. V oboch zápasoch sme úplne zbytočne zdramatizovali záver, po neskutočných taktických zlyhaniach. Nedokázali sme diktovať tempo hry, a pomohlo nám azda iba zranenie ich hlavného handlera v prvom polčase (tentokrát to nebol Jožo). Takisto sme sa sa nesmierne trápili s predposledným tímom turnaja Uwaga Pies, s ktorým sme v prvom polčase urputne bojovali o každý bod. Ak by viacerí ich hráči hrali ultimate dlšie ako pár mesiacov, určite by sme pri kvalite našej hry dostali riadnu nakladačku.
Keďže naše výkony vyzerali ako vyzerali, nepodarilo sa nám dosiahnuť náš cieľ, a to ľahký, zábavný turnaj. Žiaľ, na naše prekvapenie, o zábavu sa nestaral ani žiaden ďalší tím, a tak sme mohli sledovať jeden urputný súboj za druhým, až do úplného vyčerpania. Najmä v druhej skupine, kde hral aj český FUJ, a ktorá bola neskutočne vyrovnaná, každý porážal každého a FUJu chýbal azda jediný skórovaný bod v jednom z dvoch zápasov, aby neskončil v skupine štvrtý (a tak bojoval len o siedme miesto), ale mohol postúpiť priamo do semifinále. Na druhej strane naša základná skupina s Hallodigaze, najlepším poľským tímom Spirit on Lemon, či Veľkou Moravou, bola zase oveľa silnejšia, a tak Veľkej Morave tiež nezostalo nič iné, len bojovať o 7.miesto.
Náš tím napokon akoby zázrakom vyhral všetky zápasy a tak aj celý turnaj, červené mikiny, veľký pohár a videokameru. Katka sa stala najlepšou hráčkou turnaja (medzi mužmi vyhrala nová budapeštianska star – američan Daniel), Kaňa a Janka dominovali v zápase All Stars, Chorche previedol špičkovú choreografiu freestylu, a najmä obidve naše dievčatá zožali neskutočnú dávku obdivu.
Do Sosnowca sa ísť naozaj oplatilo.

Výsledky našich zápasov:
MD – Veľká Morava 15:12, MD – Hallodigaze 18:17, MD – Uwaga Pies 23:9 (polčas 10:8), MD – Spirit on Lemon 20:17, MD – Spirit on Lemon 16:13 (semifinále), MD – Hallodigaze 14:13 (finále).
Naša zostava: Katka, Janka Hradecká (twinj, Žlutá Zimnice/Hot Beaches), NewNew, Jeno, Marek, Luky, Áďo, Jožo, Chorche, Rišo, Majlo (Škorpióni) a Kaňa (hral len prvý deň).