Majstrovstvá Európy juniorov 2013

V roku 2013 prvýkrát vyslalo na Majstrovstvá Európy juniorov do 19 rokov svoju reprezentáciu a to hneď v dvoch divíziách OPEN a WOMEN. Ako bolo na turnaji v Kolíne nad Rýnom od 5. do 10. augusta 2013, ako vyzerala naša príprava, ako sme tam dopadli, ako dopadli ostatné krajiny, a ešte všeličo iné, to všetko sa dozviete z článku.

Plánovanie a príprava
V roku 2012 sa Výkonná rada SAF dohodla, že jej hlavnou prioritou v nasledujúcom roku budú juniori. Vyčlenila na to väčšinu finančného príspevku od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, a zároveň sa štyria členovia Výkonnej rady (Rišo, Katka, Miki, Mesi) stali trénermi reprezentácie. Cieľom bolo vyslať výberové slovenské tímy po prvý raz na vrcholové podujatie a zároveň tam nebyť len do počtu a uhrať kvalitné výsledky. Nasledovala viac ako ročná príprava tímu, počas ktorej sa naši juniori dvakrát zúčastnili halového turnaja v Grazi (v roku 2013 ho dokonca vyhrali), Winterligy, Adventure Cupu, Blowoutu, či juniorských majstrovstiev Rakúska. Okrem toho prebehlo viacero juniorských kempov v Trnave a naši hráči sa zúčastnili aj prípravného kempu českej reprezentácie v Slatiňanoch. Vďaka finančnej podpore SAF bola účasť na týchto podujatiach dobrá a tak sa mohli naši juniori a juniorky zohrávať.

Výber hráčov
V januári 2013 sa zostavil zoznam cca. 50 hráčov, z ktorých mali vzísť konečné výbery hráčov do 19 rokov. Medzi chlapcami napokon na záverečný turnaj Majstrovstiev Európy cestovali všetci oslovení hráči, takže Slovensko reprezentoval najsilnejší možný 17-členný tím, aký sme vedeli zostaviť. Žiaľ, medzi dievčatami to tak nebolo a tak sa pred Majstrovstvami Európy ospravedlnilo z rôznych dôvodov až 7 dievčat, ktoré by sme na turnaji radi videli. Okrem zranení a iného programu bol najčastejšie uvádzaný dôvod veľké finančné a časové zaťaženie hraním ultimate s iným tímom. Z toho dôvodu nevyzerala účasť našich junioriek, napriek silnému záujmu viacerých hráčiek, veľmi dobre. Našťastie, Európska federácia ultimate (EUF) nám udelila výnimku a tak sme do Kolína nad Rýnom mohli poslať aj dve hráčky, ktorých vek o pár mesiacov prevyšoval horný limit pre účastníkov (s podmienkou, že náš tím nemôže postúpiť na turnaji do štvrťfinále). Tak sa napokon podarilo nazbierať 12-člennú výpravu, ktorá ako prvá v histórii reprezentovala Slovensko na úrovni národných tímov v ženskej divízii.

Majstrovstvá Európy juniorov
Majstrovstvá Európy juniorov do 19 rokov sa konajú od roku 1982, keď sa prvými majstrami Európy v divízii OPEN v rakúskom Obertraune stal tím Švédska, ktorý v jedinom zápase turnaja porazil tím Rakúska. O tri roky neskôr na tom istom mieste už tím Rakúska zvíťazil, druhí boli Švédi a tretí Fíni. Od roku 1987, keď sa turnaj konal na tom istom mieste ako tento rok, t.j. v Kolíne nad Rýnom, už majú Majstrovstvá Európy pravidelnú dvojročnú periodicitu (okrem roku 1992) a rastúcu účasť. Divízia junioriek pribudla v roku 2003. V roku 2008 sa prvýkrát hral turnaj tejto úrovne v divíziách do 17 rokov a turnaj sa uskutočnil v Trnave na Slovensku. Nás reprezentoval OPEN tím, v ktorom bolo aj niekoľko dievčat. Náš výsledok samozrejme zodpovedal vtedajšiemu stavu našich juniorov, ktorých bolo veľmi málo a najmä spolu vôbec nehrávali. Napriek tomu pár pamätníkov tohto turnaja stále aktívne hráva ultimate.
V posledných rokoch prebehlo viacero vrcholových podujatí v našom blízkom okolí (2009 Majstrovstvá Európy vo Viedni v Rakúsku, 2010 Majstrovstvá sveta v Heilbronne v Nemecku a v roku 2011 Majstrovstvá Európy vo Wroclawi v Poľsku), avšak ani na jeden z týchto turnajov sa nám nepodarilo vyslať slovenský tím, aj keď v roku 2011 to už vyzeralo aspoň nádejne. Najväčším problémom bol nedostatok hráčov vo vhodnom veku a taktiež peniaze.

Slovenskí juniori
Od roku 2009 sa však výrazne zmenilo slovenské ultimate frisbee. Pribudlo množstvo nových tímov a všetky z nich priniesli spolu so staršími hráčmi aj veľa hráčov v juniorskom veku. Viacerí za pár rokov odrástli, ale aj tak majú tímy ako Morthens Trnava, UFO Špačince, Kus plastu Senica, KeFEAR Košice, či Baník Lásky Prievidza stále veľa šikovných juniorov a junioriek. Vďaka nim sa otvorila šanca postaviť slovenský tím dokonca v oboch divíziách. Problémom však tentokrát okrem financií bol strach mladých a menej skúsených hráčov z toho, že na takéto podujatie ešte nie sú zrelí. Našťastie séria prípravných turnajov a zápasov proti juniorským tímom z okolitých krajín mnohých hráčov presvedčila, že na to majú a môžu sa bez strachu postaviť aj európskej špičke (medzi ktorú rakúski a českí juniori patria). Dievčatá to mali ťažšie, keďže v ich divízii sa nekonal v našom okolí žiaden turnaj a tak museli skúsenosti získavať v divízii žien. Podarilo sa im však skórovať aj proti najlepším ženským tímom v regióne a tak napokon prekonali strach aj oni.

Financie
Od roku 2012 dostáva Slovenská asociácia Frisbee príspevok od štátu na reprezentáciu a mládežnícky šport rovnako ako ostatné športové zväzy podľa dopredu zverejnených kritérií. Vďaka tomu sa podarilo na juniorské podujatia v roku 2012 vyčleniť 4900 Euro od SAF, z ktorých väčšina bola použitá na podporu účasti na turnaji Majstrovstiev Európy. Člen Dozornej rady SAF Branislav Jaško a jeho rodinná firma Chemix-D taktiež prispeli na dresy juniorov a tak ešte viac znížili ich náklady. No a napokon Európska federácia ultimate a organizátori turnaja poskytli našim tímom ďalšie zľavy a tak sa napokon náklady hráčov na turnaj a na prípravu pohybovali vo veľmi prijateľnej výške tak, že napokon finančné náklady neuviedol ako hlavný dôvod neúčasti ani jeden hráč.

Turnaj EYUC 2013
Po dlhej ceste do Kolína v osobných autách a 9-miestnych vanoch (vrátane jedného obrovského „party vanu“) sme na miesto turnaja dorazili spoločne v pondelok až v neskorých hodinách. Zmeškali sme tak úvodný showcase zápas turnaja medzi nemeckými a britskými juniormi a taktiež slávnostné otvorenie turnaja. Ako sme sa dopočuli neskôr, práve pri nástupe tímov s vlajkou sa podarilo organizátorom menšie faux-pas, keď namiesto našej vlajky chceli nechať pochodovať náhradného vlajkonosiča s vlajkou Slovinska. Vlajkonosička však našu vlajku poznala a tak táto blamáž našťastie neuzrela svetlo sveta. Okrem otvorenia turnaja sme však nestihli ani prvú večeru, z čoho nebolo veľa hráčov nadšených.
Turnaj bol skvelo zorganizovaný, jeden z najlepších turnajov, na ktorom som kedy bol. Večere boli veľmi kvalitné v príjemnom prostredí, raňajky znepríjemňovali len osy. V kempe síce nebola tečúca voda v umývadlách, ale boli tam luxusné sprchy a toalety. Spŕch bolo inak všade ako maku, boli otvorené celý deň a mali celý čas teplú aj studenú vodu. Záchodov mohlo byť viac. Pitná voda bola všade okolo fantasticky pripravených ihrísk, blízko boli zdravotníci. Dobrovoľníci sa (okrem iného) výborne starali o skórovanie, pre nás nové pískanie časov (napríklad medzi bodmi), či o údržbu čistoty areálu. Pre hráčov bol pripravený aj skvelý doplnkový večerný program ako karaoke night (kde sme mali vlastnú tímovú párty), premietanie dokumentu Invisible String (super, ale trochu malé pokrytie ultimate), miniturnaj v guts (skvelý), či trading night (naši hráči vymenili super kúsky od dresov írov s jeleňom, šortiek z Windmillu až po dres Ironside). Areál turnaju bol neskutočný – všetko bolo pokope, 5 minút od ihrísk bolo ďalších cca. 20 tréningových ihrísk. Lepšie miesto na turnaj v Európe asi ťažko nájsť.

Utorok
V utorok, prvý hrací deň turnaja, čakali oba naše tímy dva skupinové zápasy. Aj OPEN aj WOMEN tím boli najnižšie nasadené vo svojich divíziách, takže mohli len prekvapiť. Naši chalani hrali najprv s týmom Izraelu, ktorý patrí medzi chlapcami medzi úplnú špičku (v roku 2012 boli v divízii do 17 rokov druhý najúspešnejší európsky tím na majstrovstvách sveta). Napriek skóre 17:9 so súperom odohrali vyrovnaný zápas, a nebyť nesmierne veľkého počtu diskov zahodených v koncovej zóne, mohli aj vyhrať. Aj keď spolu hrali v kompletnej zostave prvýkrát, fungovala ich rýchla hra, napriek tomu viacerí hráči ešte s tímom neboli dobre zohratí. Naši však excelovali najmä v obrane, kde dávali jeden blok za druhým. Problémy im však robila veľmi fyzická hra ich súperov, časté fauly, a kontakt pri pohybe s diskom aj bez disku.
Podobne sa vyvíjalo skóre aj v ich druhom zápase so Švajčiarskom, ktoré malo byť pre nás najprijateľnejším súperom v skupine (Švajčiarsko však bolo jedným z najväčších prekvapení turnaja). Zápas prebiehal celkom vyrovnane, v druhom polčase však prišli opäť veľké chyby v zóne súpera a a tak sme sa víťazstva nedočkali.
Aj dievčatá v prvý deň čakali najprijateľnejšie súperky v základnej skupine: Izrael a Írsko. Začali sme však katastrofálne, po hodine hry bol stav zápasu s Izrealčankami 1:10. Aj dievčatá hrali dobre v obrane, avšak nevedeli si poradiť s nepríjemnou zónovou obranou súperiek. Chýbala nám najmä schopnosť prehodiť cap vrchom a potom rýchlo posunúť disk dopredu. Od stavu 1:10 sa však začal iný zápas. Naše dievčatá dotiahli už na 8:12 a mali niekoľko výborných príležitostí na skórovanie. Tie však nevyužili a v časovom cape prehrali 8:14. Zápas však ukázal, že ak si naše hráčky veria, dokážu hrať výborne aj v útoku. Potvrdil to hneď ďalší zápas proti írkam. Od začiatku sme na nich nasadili zónu, ktorú dokázala prehadzovať len jediná ich hráčka (áno, bolo to číslo 7). Dokázali sme dať obrovské množstvo obrán, ale útok stále nefungoval. Polčas sme prehrali 0:9. Potom však opäť prišiel zázračný obrat a v druhom polčase už naše hráčky boli lepšie a zápas skončil po viac ako dvoch hodinách hry 8:16. Ku koncu zápasu už bola na našich hráčkach vidieť veľká únava, podobne dlhé zápasy (obidva trvali viac ako 2 hodiny a teplota bola cez 30 stupňov) ešte nikdy predtým nehrali. Ich súperky mali oveľa viac hráčiek a vďaka tomu dokázali ešte aj na konci zápasu robiť menej chýb. Ak by sme mali pár hráčiek z tých, čo zostali doma, na ihrisku, mali sme veľkú šancu prekvapiť hneď na začiatku turnaja.

Streda
Už pred turnajom sme vedeli, že streda bude pre naše tímy najťažšiím dňom. Dievčatá čakali veľmi silné tímy Veľkej Británie a Česka, kým chalanov majstri Európy nemci a potom dôležitý zápas druhej fázy turnaja proti vyrovnanému súperovi. Dievčatá nastúpili na zápas s britkami s veľkým dešpektom. Po chvíli hry bolo 0:9 a polčas. Po ňom dokonca 0:11. Vtedy však naše dievčatá dali prvý bod a zrazu sa hral úplne iný zápas. Dali sme aj viacero bodov po sebe a konečné skóre bolo prekvapujúco 7:17. V závere zápasu však hrali naše dievčatá úplne naplno a tak im nezostalo veľa síl na poobedňajší zápas proti češkám, v ktorom už jednoducho nevládali. Opäť sme mali dobrú obranu, ale trpezlivo hrajúce češky napokon našli cesty do našej zóny. Prehrali sme vysoko 2:17, hrali sme však len s 10 dievčatami, ktoré už na konci ledva behali. Na takéto turnaje je potrebné mať aspoň 14-15 hráčov v tíme, radšej ešte viac. Najlepšie tímy mali často 20 hráčov.
Chalani hrali najprv s Nemeckom, ktoré im ukázalo ako sa hrá efektívne ultimate. Napriek našim skvelým blokom v obrane na najlepších európskych junioroch sme nevedeli proti nemcom skórovať, keďže nás takmer vždy položila úplne nevynútená chyba. Konečný výsledok 3:17 hovorí najlepšie o tom, ako kto vedel premieňať svoje šance na body. Ďalší zápas hral náš tím proti Írsku. V tomto zápase sme vyzerali veľmi dobre, poľahky sme dávali obrany, ale toľko dropov (často bez obrancu) si snáď história ultimate ani nepamätá. Určite za tým bola únava z cesty a turnaja, trochu dažďa a vetra, ale hlavne neskúsenosť. Možno to bolo tým, že sme veľmi chceli vyhrať, keďže tento zápas rozhodoval o našej šanci postúpiť medzi najlepších 8 tímov turnaja. Konečné skóre 7:17 vôbec nevystihuje priebeh zápasu, avšak ak nechytáme ľahké disky, vyhrať sa nedá.

Štvrtok
Vo štvrtok hral OPEN tím len jeden ranný zápas o 9:30 a zvyšok dňa už mal voľno (väčšina hráčov ho využila na prehliadku mesta spojenú s hraním šachu či zapletaním sa do davu turistov). Našim súperom v ňom bol tím Lotyšska, ktorý tiež dovtedy nevyhral žiaden zápas. Slováci v ňom konečne previedli lepší útok a prvý polčas s prehľadom vyhrali 9:3. Pomohla najmä neskutočne dobrá hra Jána Kuzmíka, ktorý predvádzal fantastické kúsky na začiatku zápasu a strhol celý tím. Na začiatku druhého polčasu však prišli chyby a súper začal doháňať. Na konci sme už kontrolovali priebeh zápasu (opäť zabral Kuzmo), jednoznačne premieňali naše body a tak sa zrodilo historicky prvé víťazstvo slovenského OPEN tímu na juniorských majstrovstvách Európy alebo sveta.
Dievčatá doobeda čakal najsilnejší možný súper, tím Nemecka, a poobede potom dôležitý zápas semifinále skupiny o 9.-12. miesto. Vzhľadom na zranenie niektorých hráčok a celkovú únavu sme sa rozhodli hrať v prvom zápase naplno len útok. Napriek tomu sme dokázali nemkám dávať pravidelne bloky. Žiaľ, bod sa nám nepodarilo dať, aj keď sme mali disk na zónovej čiare aspoň 5-krát. Premieňanie bodov nebolo silnou stránkou ani jedného nášho tímu napriek tomu, že sme mali nacvičené signály. Nedarilo sa nám však hádzať swingy a preniesť hru na opačnú stranu a tak sme väčšinou náš útok ukončili riskantným hodom do zóny, ktorý sme nechytili. Ušetrené sily sa nám však hodili v dôležitom zápase proti Lotyškám. Tie na nás vyrukovali s veľmi tesnou zónovou obranou, pri ktorej sme takmer pri každom držaní disku mohli zavolať double (či dokonca triple a raz dokonca aj quadruple) team. Naše dievčatá však pod tlakom často disk zahodili a tak sa prvý polčas vyvíjal ako obyčajne 1:9. V druhom polčase sme však našli na súperovu obranu recept a po pár krížnych šikmých nahrávkach cez celú šírku ihriska už viac súper zónu nehral. Zlepšilo sa aj zakončovanie, taktiež sme stále dávali veľa obrán. Rozdiel v skóre sme však už opäť kvôli nevynúteným chybám nedotiahli a napokon sme prehrali 9:17, keď sme v poslednom bode mali viackrát disk na zónovej čiare. Tento výsledok nás poslal do zápasu o 11.-12. miesto.

Piatok
V piatok mali podvečer svoj posledný zápas dievčatá proti svojim prvým súperkam na turnaji izraelčankám. Na zápas sa po výlete do mesta poctivo pripravili a nacvičili výbornú netradičnú zónovú obranu. S tou si súperky nevedeli napriek takmer bezvetriu vôbec poradiť. Avšak náš útok fungoval po starom, katastrofálne chyby pri dosiahnutí zónovej čiary nám znemožňovali skórovať. Po polhodine hry bolo 0:5 a to sme fantasticky bránili. Potom sme sa konečne zobudili, dali naše prvé body a bolo 3:6. No a potom sme naozaj začali hrať. Fantastické dlhé do zóny (predtým sme ich nevedeli vôbec hodiť), skvelé rýchle postupné útoky, zrazu nám šlo všetko. Polčas sme vyhrali 8:6. Tím mal obrovskú radosť a neskutočné nasadenie. Prestávka 10 minút nám však neprišla vhod a súper znížil. Za stavu 10:10 sa hral zápas do 12. V závere sme mali opäť skvelé šance dať bod, ale už sa nám to nepodarilo a tak sme prehrali 10:12. Izraelskí tréneri však nesmierne ocenili náš pokrok za pár dní na turnaji. Ak by sme mali šancu hrať ešte pár zápasov, azda by sme dokázali náš výkon z tohto zápasu ešte prekonať.
Tím chlapcov čakal v piatok najprv azda najdôležitejší zápas turnaja – štvrťfinále skupiny o 9.-16. miesto proti Talianom. Zápas priniesol veľa napätia. Taliani chronicky porušovali pravidlá prešľapu pri pullovaní, taktiež bolo v zápase množstvo kontaktu a napätia. Bol to rozhodne náš zápas s najväčším nasadením na turnaji (spolu so zápasom s Írskom a Fínskom). Taliani ako prvý tím na turnaji výborne bránili našich najlepších hráčov a tak sme museli preniesť viac hry na ostatných. Tí si počínali celkom dobre, avšak vždy niekto vyrobil zbytočnú nevynútenú chybu, ktorá nás stála disk. Vzápätí taliani útočili, my sme dali obranu a tak dokola. Taliani však boli úspešnejší v zakončovaní. Napriek tomu, že sme mali disk v každom jednom bode (často trikrát a viackrát), nedokázali sme naše útoky úspešne zakončiť a prehrali sme celkom jednoznačne 8:17.
Po tejto prehre sme už bojovali len o 13.-16. miesto. Našim prvým súperom bol tím Holandska. V tomto zápase sme však zahrali vynikajúco, začal hrať naozaj celý tím. Maťo Bínovský dal dva body a na dva asistoval! Výborne hrali však aj ďalší menej skúsení hráči Martin Uhlík, Samo Cibulka, Feri Surový, skvelo handloval Zdeno Lehuta, bleskovo posúval disk Mišo Strakoš. Škoda, že v tom čase už nehral zranený Tomáš Petrík. Proti trochu slabšiemu súperovi si naši hráči viac verili a tak aj vyzeral náš útok, nebojácne, rýchlo a neskutočne variabilne. Zápas sme jasne vyhrali 17:12, keď sme väčšinu našich útokov premenili bez turnoveru. Po tomto zápase našich hráčov škrelo akurát to, že takto bez strachu nehrali aj predchádzajúce zápasy, pretože v obrane mali na všetky tímy, s ktorými hrali okrem nemcov.

Sobota
V sobotu už hral len náš OPEN tím o 13. miesto proti Fínsku (majstri Európy z roku 2009 v divízii do 19 rokov). Bol to náš najzaujímavejší zápas na celom turnaji. Opäť sme podali výborný kolektívny výkon a dobre zahrali všetci naši hráči. V prvom polčase sme ako prví premenili break a následne ho potvrdili. Po tom bola asi na 20 minút prerušená hra kvôli zraneniu súperovho hráča, ktorého odviezli priamo z ihriska do nemocnice. Ani toto prerušenie nás však nerozhádzalo a dokázali sme ďalej pravidelne skórovať. Polčas sme mohli vyhrať 9:5, vďaka tradičným chybám pred súperovou zónou však bolo 9:7. V druhom polčase sme však udržiavali náskok a už už sa zdalo, že je rozhodnuté, najmä však súper ukazoval veľkú únavu (z 20-členného kádra už bolo len 10 hráčov nezranených). Za stavu 15:13 prišla jedna sporná situácia, pri ktorej sme stratili disk a zrazu sme stratili aj sústredenie na zápas. Dostali sme najprv ľahký bod, následne sme dropli pull. Po ďalšom bode bol zase náš pull veľmi krátky mimo ihriska. Zrazu bolo 15:15 a súper mal disk. Vtedy však prišiel skvelý blok Mira Stankoviča a po ňom chyt Sama Cibulku v páde v koncovej zóne a bolo 16:15. No a v poslednom bode to bol opäť Miro, ktorý dal ďalší skvelý blok a krásne sme zakončili na 17:15. Bol to opäť super kolektívny výkon po výbornej obrane.

Výsledky EYUC 2013
V divízii OPEN do 19 rokov si víťazstvo odniesol domáci tím, ktorí vo finále plnom chýb pomerne jasne zdolal Francúzov, ktorí svojou aktívnou hrou patrili medzi najväčšie prekvapenia turnaja. Bronz získal tím Švédska po víťazstve nad Veľkou Britániou. O piate miesto hrali naši susedia, Rakúsko porazilo Česko. Treba však spomenúť skvelé štvrťfinálové zápasy, v ktorých Rakušania aj Česi na ihriskách vedľa seba obaja za stavu 14:14 v zápasoch do 15 bodov zavolali naraz time-out pri držaní disku. Oba tímy však po time-oute disk stratili a prehrali zhodne 14:15. Držali sme palce najmä českému tímu, ktorý nás počas turnaja často povzbudzoval (takisto české dievčatá). Škoda, že tesne nad nami skončili tímy Belgicka a Ruska, s ktorými sme nemali možnosť na turnaji hrať, určite by to boli veľmi vyrovnané zápasy (aj keď tím Ruska bol zdrojom viacerých kontroverzií na turnaji pre prístup k Spirit of the Game).
V divízii dievčat do 19 rokov vyhrali finále jasne nemky nad taliankami, tretie skončili senzačne rakúšanky. Češky skončili šieste. Aj tu je škoda, že sme nemali možnosť zahrať si s tímom rusiek, ktoré mali podobný počet hráčiek ako my a aj podobný herný prejav.
V divíziach do 17 rokov triumfovali nemky a briti, dve medaile si odniesli rakúšania. Nás môže tešiť, že tímy najmä Rakúska a Českej republiky patria medzi špičku a môžeme s nimi pravidelne hrávať. Taktiež by sme sa mali snažiť napodobniť ich spôsob zapojenia škôl do ultimate. Kompletné výsledky turnaja nájdete na turnajovej stránke.

Naši hráči
Na konci turnaja už hrali veľmi dobre všetci naši hráči, aj tí, ktorí boli na začiatku zakríknutí, keďže to bola ich prvá skúsenosť s vrcholovým ultimate. V tíme OPEN vynikajúco zahrali jeho kapitáni Luky Kvetan a Pato Koštál, ktorí tím na turnaji aj skvelo viedli. Obaja dali obrovské množstvo dôležitých obrán (áno, Pato rozdával aj svoje handbloky). Pridal sa aj spirit kapitán Kuzmo, ktorý zabral vo veľmi dôležitých momentoch. Nádherné obrany dával aj Miro Stankovič. Individuálne ceny od trénerov za prekonanie samého seba dostali aj Martin Kollár, Zdeno Lehuta, Jano Rosina a Kuzmo Kuzmík.
Medzi dievčatami nás ťahala hlavne dvojica Kika Ferencová a Dáša Legényová, naša kapitánka. Najmä Kika ako spirit kapitánka ukázala neuveriteľnú nekonečnú energiu, na ktorú všetci pozerali s údivom. Skvelo sa zlepšovala na handli zo dňa na deň Anka Surová, výborne nabiehala Peťa Cicáková, v obrane bola neúnavná Saša Dupláková. Zranenie bránilo hrať naplno našej druhej kapitánke Kači Sitovej, avšak jej nástup na ihrisko bol pre tím nesmierne užitočný. Zo dňa na deň sa zlepšovala aj Radka Masloviaková, ktorá v posledných zápasoch bola našou oporou. Super hrali aj naše ostatné hráčky, či už Lea Turzáková pri chytaní diskov v poli, Aďa Lehutová na handli, Maťa Michalíková pri posúvaní disku v strede ihriska, či Radka Svetozárová úplne voľná pri chytaní našich bodov v zóne. Individuálne ceny od trénerov za prekonanie samého seba dostali Peťa Cicáková, Anka Surová a Saša Dupláková.

Perspektíva
Naši najlepší hráči patrili medzi najlepších hráčov na celom turnaji, čo predstavuje dobrú perspektívu pre budúcnosť slovenského ultimate. Potrebujeme však ich nástupcov a ďalších hráčov, ktorí sa chcú dostať na ich úroveň. O rok sa možno budú konať Majstrovstvá sveta juniorov do 19 rokov v Taliansku v Lecco (tam isto ako WUCC 2014, o dva týždne skôr), o mieste konania sa rozhodne už zanedlho (protikandidáti sú zo Severnej Ameriky). Ak by Lecco uspelo, bolo by skvelé v rozbehnutom projekte pokračovať. Všetky naše dievčatá (okrem Dáši a Radky) môžu za juniorky hrať aj o rok, takisto 11 našich juniorov, vrátane kapitána Pata.
Viacero nových juniorov vyrastá v našich kluboch už teraz, ďalší sa možno objavia na jeseň (ako minulý rok Jano Rosina či košičanky). Vďaka za naše terajšie výsledky patrí najmä tým, ktorí týchto juniorov pomáhali rozvíjať: Miťo Binda, Lukáš Domonkoš, Kubo Jačišin (Košice), Jožo Horváth (Špačince), Urban Sivák (Senica), Milan Hajster, Marián Mišeje (Prievidza), Martin Keseg (Outsiterz), Janka Komorníková, Maťo Skrášek (Scoprions, Discredit) a samozrejme Miki Kvetan (Morthens). Všetci títo tréneri a kapitáni pomohli individuálne zlepšovať schopnosti našich hráčov. Vďaka vám všetkým. Dúfame, že aj v budúcnosti všetci tí, čo môžu juniorov podporiť, dať im príležitosť na turnaji, naučiť ich rozumieť a obľúbiť si ultimate tak urobia. Slovenskí juniori sú jednoducho tu, tak skoro nezmiznú, a čakajú na svoju ďalšiu šancu. Úspechy istotne prídu.

Výsledky EYUC 2013, Kolín nad Rýnom, Nemecko, 5.-11.8.2013

Celkové poradie OPEN U19
1. Nemecko
2. Francúzsko
3. Švédsko
4. Veľká Británia
5. Rakúsko
6. Česká republika
7. Izrael
8. Švajčiarsko
9. Írsko
10. Taliansko
11. Belgicko
12. Rusko
13. Slovensko
14. Fínsko
15. Holandsko
16. Lotyšsko

OPEN tím U19 Slovensko
Israel – Slovakia 17 – 9
Switzerland – Slovakia 17 – 10
Germany – Slovakia 17 – 3
Ireland – Slovakia 17 – 7
Latvia – Slovakia 13 – 16
Italy – Slovakia 17 – 8
Slovakia – Netherlands 17 – 12
Finland – Slovakia 15 – 17

Naša zostava
Peter Balog (Baník Lásky Prievidza), Martin Binovský (UFO Špačince), Samuel Cibulka (Outsiterz Bratislava), Jakub Hladík (Kus plastu Senica), Jakub Jančišin (KEFear Košice), Martin Kollár (Baník Lásky Prievidza), Peter Košťál (Morthens Trnava), Ján Kuzmík (Outsiterz Bratislava), Lukáš Kvetan (Morthens Trnava), Zdeno Lehuta (UFO Špačince), Tomáš Petrík (Scorpions Bratislava), Ján Rosina (Discredit Bratislava), Miroslav Stankovič(KEFear Košice), Michal Strakoš (Morthens Trnava), Matej Surový (Kus plastu Senica), Ferdinand Surový (Kus plastu Senica), Martin Uhlík (UFO Špačince).
Kapitánmi tímu boli Luky Kvetan a Pato Košťál, spirit kapitánom bol Kuzmo Kuzmík. Trénerom tímu bol Rišo Kollár s asistentom Mikim Kvetanom.

Celkové poradie WOMEN U19
1. Nemecko
2. Taliansko
3. Rakúsko
4. Francúzsko
5. Fínsko
6. Česká republika
7. Veľká Británia
8. Írsko
9. Lotyšsko
10. Rusko
11. Izrael
12. Slovensko

WOMEN tím U19 Slovensko
Israel – Slovakia 14 – 8
Ireland – Slovakia 16 – 8
Great Britain – Slovakia 17 – 7
Czech Republic – Slovakia 17 – 2
Germany – Slovakia 17 – 0
Latvia – Slovakia 17 – 9
Slovakia – Israel 10 – 12

Naša zostava
Petra Cicáková (Kus plastu Senica), Alexandra Dupláková (KEFear Košice), Kristína Ferencová (LayDs Bratislava), Dáša Legényová(Morthens Trnava), Adriána Lehutová(UFO Špačince), Barbora Marečáková (Outsiterz Bratislava), Radka Masloviaková (KEFear Košice, Velká Morava Brno), Martina Michalíková (KEFear Košice), Katarína Sitová (Morthens Trnava), Anna Surová (Kus plastu Senica), Radka Svetozárovová (KEFear Košice), Lea Turzáková (KEFear Košice).
Kapitánkami tímu boli Dáša Legényová a Kača Sitová, spirit kapitánkou bola Kika Ferencová. Trénerkou tímu bola Katka Boďová. Obidva tímy sprevádzal aj ďalší asistent trénera Bruno Michálek, ktorý mal na starosti ošetrovanie hráčov, tejpovanie a fyzioterapiu.

Celkové poradie U17 OPEN
1. Veľká Británia
2. Nemecko
3. Rakúsko
4. Francúzsko
5. Izrael
6. Švédsko
7. Írsko
8. Belgicko

Celkové poradie U17 WOMEN
1. Nemecko
2. Rakúsko
3. Veľká Británia4. Francúzsko
Majstrovstvá sveta hráčov do 23 rokov v ultimate frisbee, WFDF 2013 WU23UC, Toronto, Kanada 22.-28.7.2013
Ešte pre úplnosť pridávame výsledky z nedávno konaných Majstrovstiev sveta hráčov do 23 rokov (v roku 2009 na tomto podujatí vo Florencii štartovali aj slovenské tímy v divíziach OPEN a MIX). Viac informácii o turnaji nájdete na turnajovej stránke.

Celkové poradie U23 OPEN
1. USA
2. Kanada
3. Austrália
4. Nemecko
5. Veľká Británia
6. Japonsko
7. Rakúsko
8. Taliansko
9. Kolumbia
10. Nový Zéland
11. Švajčiarsko
12. Francúzsko
13. Dominikánska republika
14. Írsko
15. Mexiko

Celkové poradie U23 WOMEN
1. USA
2. Japonsko
3. Kanada
4. Kolumbia
5. Nemecko
6. Veľká Británia
7. Austrália
8. Rakúsko
9. Mexiko
10. Nový Zéland

Celkové poradie U23 MIX
1. USA
2. Kanada
3. Japonsko
4. Venezuela
5. Írsko
6. Rakúsko
7. Veľká Británia
8. Austrália