Ultimate v Edinburghu
Pár postrehov z Edinburghu, ktorý som nedávno navštívil. Edinburgh je hlavným mestom Škótska s klímou miernejšou ako u nás (miernejšie letá aj zimy). Počtom obyvateľov je o kúsok väčší ako Bratislava. Sídlia v ňom dve veľké univerzity: University of Edinburgh a Heriot-Watt University. A ako je na tom ultimate?
Aj keď je rozdiel medzi pomermi v Bratislave a v Edinburghu obrovský, v mnohom sa tieto mesta na seba podobajú, príjemná príroda priamo v meste, prípadne hneď na jeho okraji, preplnené chodníky plné náhliacich sa ľudí, či pomerne kvalitná mestská doprava. V čom sa však Edinburgh od Bratislavy zásadne líši je obrovské množstvo verejného priestoru, ktorý sa nachádza takmer v celom meste. Množstvo parkov, ihrísk a verejných plôch výrazne prevyšuje to málo, čo sa nachádza u nás a postupne stále mizne.
Nečudo, že popredný európsky OPEN ultimate tím FUSION (8. miesto XEUCF 2009, 14. miesto EUCF 2008, 7. miesto UK Tour & Nationals 2009, 4. miesto UK Tour & Nationals 2008) môže bežne trénovať zadarmo v obrovskom verejnom parku Meadows, ktorý sa každé popoludnie premieňa na obrovskú plochu plnú piknikov, futbalu, lacrossu, rugby a samozrejme hádzania disku a hrania ultimate. Park poskytuje veľké a pomerne kvalitné trávnaté plochy bez stromov na ktorých možno počas celej sezóny pravidelne trénovať. Park je v úplnej blízkosti univerzity, takže tam pravidelne trénuje aj univerzitný tím a viackrát týždenne sa tam hráva ja pravidelný kompetetívny pick-up zápas. Takéto podmienky pripomínajú skôr pomery v USA ako v Európe a samozrejme zvyšujú prístupnosť (časovú aj finančnú) športu pre hráčov, vrátane propagácie pred verejnosťou.
V porovnaní s nimi bratislavské tímy čelia problémom s prenájmom ihrísk, ktoré z mesta pomaly miznú. Pripomínam, že v blízkosti tohto parku je ďalšia obrovská rovná trávnata plocha v oblasti Holyrood, kde je možné taktiež bez problémov hrávať akýkoľvek šport počas celého roka. Nečudo, že britské ultimate aj ako ako menšinový šport pomerne suverénne dominuje celej Európe.
Avšak pozrime sa na stiuáciu v druhej polovici apríla, keď som mesto navštívil. Počasie bolo počas prvých dní krásne, takmer letné. Davy ľudí v meste a v parku, niekoľko futbalových a rugby zápasov prebiehalo naraz, vrátane organizovaných tímov. Veľa ľudí si hádže lietajúci tanier, aj keď zväčša veľmi nízkej kvality. Len pár dvojíc má vhodnejší disk (Wham-O alebo Discraft), málokto vie hodiť forehand. Podľa kvality hodov rýchlo nachádzam skúsených hráčov. Sú štyria a hrajú za Fusion. Toto je ich tréning. Štyria hráči spolu hádžu, neskôr drillujú. Vraj niekedy sa v máji ukáže až osem ľudí, to si potom môžu zahrať 4 na 4, ale stáva sa to málokedy. Pravidelné tréningy s väčším počtom hráčov sú zväčša až v júni alebo júli, okrem toho hráči chodia na turnaje. Vraj to bývalo v predchádzajúcich rokoch lepšie, ale posledné dva sú veľmi slabé, najmä tento rok záujem o ultimate takmer zmizol. Ešte horšie je na tom univerzitný tím, ktorého hráčov som na Meadows stretol v iný deň, trénovať sa im nechce, chodia iba na turnaje.
Ženský tím v Edinbughu neexistuje, sťažuje sa mladá Kanaďanka, ktorá hrávala v Kanade na vysokej škole. Kým doma v Ottawe mala množstvo príležitostí zahrať si ženské ultimate, tu taká možnosť vôbec neexistuje. Tu je len jeden ženský tím, skombinovaný z hráčiek z celého Škótska. Vôbec spolu netrénujú, chodia len na pár turnajov za rok. Všetci hráči, s ktorými som sa rozprával neskrývajú sklamanie a pesimizmus. Podmienky sú skvelé, hráči však aj tak nie sú, kvalita pick-up ide rapídne dole.
Poučenie je jednoduché, samotné možnosti na vytvorenie kvalitného zázemia nestačia. Nestačia ani veľké bývalé úspechy, ani kvalitná domáca súťaž. Môžeme sa donekonečna sťažovať, že nemáme dobré podmienky a nedá sa v nich nič dosiahnuť. Avšak je to len časť pravdy. Ako ukazuje príklad z Edinburghu, na rozvoj treba oveľa viac. Aktívne zapojenie čo najviac ľudí, vytvorenie veľkej domácej scény, ktorej súčasťou budú aj silné sociálne vzťahy a aktivity. Je preto potrebné, aby nadšenie, ktoré sprevádza rozvoj ultimate na Slovensku dnes, nepoľavilo ani v budúcnosti. Aby skúsení hráči zostali naďalej aktívni aspoň na rekreačnej úrovni a odovzdávali svoje skúsenosti ďalším. Snáď o 5 rokov budú ľudia z Edinburghu, ktorí sa náhodou dostanú do Bratislavy (napríklad na kvalitný ultimate turnaj), len závidieť, ako vyzerá naša ultimate scéna. Lebo tiež len budeme spomínať ako v roku 2010 chodilo v apríli na tréningy 30 a viac ľudí a ako bolo treba bojovať o miesto na ihrisku a ako slovenské ultimate dosahovalo v zahraničí úspechy.
Foto prebrané z http://www.geograph.org.uk, http://truegrey.net a http://www.wayfaring.info.
