Ako som videl rok 2010 v diskových športoch ja

Pamätáte si ešte ako vyzerali slovenské diskové športy v roku 2009? Päť klubov na Majstrovstvách Slovenska (na tráve, samozrejme), štyria hráči discgolfu, neúčasť juniorov na Majstrovstvách Európy vo Viedni. A aký bol rok 2010? Podľa mňa komplikovaný a absolútne prelomový. Prečo? To sa dozviete na mojom blogu.

Ešte predtým ako siahodlho zhodnotím celú sezónu, tu je zoznam osobných momentov, ktoré mi počas roka najviac utkveli v pamäti.

    • február Katka Boďová a Janka Hradecká si nekonenčne unavené sadajú na zem po skončení finále na Spirit on Ice v Sosnowci. Celý turnaj odohrali výborne bez striedania systémom continuous. Neskutočné.
  • máj Asi po tretíkrát za sebou Mental po asi 60 prihrávkach skóruje proti zóne Prague Devils vo finále Chrasti. PD sú bezradní.

  • jún Na železničnej stanici Bratislava-Petržalka beriem do auta Darrena Galligana, v aute už sedí Patrick a Kian. Skvelý sen sa stáva skutočnosťou. O deň neskôr na kemp do Trnavy nedorazí polovica slovenských hráčov, niektorí preto, lebo nemajú z Bratislavy odvoz spred domu. Zlý sen sa stáva skutočnosťou.

 

  • júl Sledovanie WUCC 2010 v Prahe prinieslo veľa fantastických momentov. V úvodnom zápase turnaja Katka niekoľkokrát na vysoký stallcount háďže skvelú prihávku do zóny. Som nesmierne hrdý. O deň neskôr Darren v zápase Mor ho! proti M.U.C. dáva druhú skvelú lay-out obranu za sebou a naštartuje tím k výbornému výkonu. Mám obrovskú radosť. O deň neskôr Mor ho! výbornou zónovou obranou nečakane poráža v lejaku írsky tím. Tím funguje ako má. Na ďalší deň ma slovenská časť tímu podrazí a vysmieva sa mi. Turnaj sa pre mňa ako hráča skončil. Myslím na všetok ten stratený čas počas posledného roka. Nestálo to za to.
  • neskorý júl Počas svadby kamaráta mi z Talianska volá Branki a diskutujeme o pravidlách postupu na juniorských Majstrovstvách sveta. Našim juniorom o chlp ušiel postup do semifinále. Mali určite na viac. Škoda.

 

  • začiatok augusta Mor ho! vo veľmi oklieštenej zostave opäť prekvapuje, tentokrát za stavu 4:0 vo finále CEL berú Silence už svoj druhý oddychový čas. Skvelý pocit.
  • koniec augusta Mor ho! už po niekoľkýkrát tento rok neberie time-out a robí úplne zbytočné nevynútené chyby v poslednom bode zápasu a prehráva o jediný bod. Vďaka tomu nemáme šancu pobiť sa o postup na Majstrovstvá Európy. Veľké sklamanie.
  • veľmi skorý október V zápase v skupine na EUCF v Španielsku Hot Beaches odohrali fantastický polčas bez jediného turnoveru. Súperky už nevedia, čo robiť. Už teraz vidím dievčatám na krkoch zlaté medajle.
  • skorý október Na Malom Slavíne sa hrajú Majstrovstvá Slovenska v discgolfe, vôbec sa mi nedarí, je zima na ruky, ale aj tak mám veľkú radosť.
  • neskorý október Kúsok pod Malým Slavínom, na ihrisku Mladá Garda beží skvelý tréning na zimný turnaj v Budapešti. Všetci sú už tak unavení a premrznutí, že ani nevedia poriadne hodiť disk. Konečne! Mám radosť.

Keď sa počas neskorého leta 2009 pár ľudí rozhodlo obnoviť SAF ako skutočne hráčsku organizáciu, veľa ľudí nečakalo veľa, a myslelo, že veci pôjdu ako vždy dovtedy, že na Slovensku je to jednoducho tak. Veľmi sa mýlili. Avšak naivný som bol aj ja, keď som si myslel, že to bude ľahké. Žiaľ, vzťahy v slovenskej komunite diskových športov nie sú vôbec ideálne, nie každý dokáže plniť svoje sľuby a dohody, nie každý dodržiava termíny, a najmä často neurobí nič, kým niečo nedostane príkazom. Neschopnosť ťahať za jeden povraz tu má asi historické korene. Na Slovensku je to jednoducho tak. Napriek tomuto všetkému sa mnoho vecí podarilo a rok 2010 je neporovnateľný, minimálne s poslednými 10 rokmi. A ja osobne za to ďakujem najmä Brankimu.

Už keď WFDF na jar roku 2009 rozhodla o tom, že Majstrovstvá sveta klubov WUCC 2010 sa budú konať v Prahe, bolo jasné, že pôjde o udalosť desaťročia nielen v našich končinách. Podobné turnaje sa konali v posledných rokoch hlavne na exotických miestach ako sú Havajské ostrovy, austrálsky Perth, či Vancouver. Avšak pre hráčov ultimate je dôležitá aj cenová dostupnosť, takže sa dalo očakávať, že na WUCC sa zíde nevídaná konkurencia. A tak sa aj stalo. Vďaka enormnej snahe organizátorov sa podarilo zorganizovať pre 136 tímov z 32 krajín turnaj, ktorý nemá v histórii ultimate precedens. No a pri tejto sláve sme chceli byť aj my.

Expresne sme sa znovu stali členmi WFDF (boli sme znovu prijatí ako prvá krajina v histórii a boli sme aj prví, ktorým kedy odpustili starší dlh), a podarilo sa nám získať aspoň jedno miesto pre tím v OPEN kategórii. A do tej sme postavili tiež tím, aký na Slovensku asi ešte nebol. Napriek komplikáciam v príprave sa doň podarilo zapracovať hráčov z troch bratislavských tímov (škoda, že sa nezapojili hráči ďalších tímov) a sústredený tréning bežal takmer 8 mesiacov. Do tímu sa podarilo zohnať viacerých špičkových legionárov, ktorí napriek tomu, že neboli na ultimate scéne veľmi známi, dokázali podávať výborné výkony. Napriek tomu, mám pocit, že práca, ktorú sme s Chorchem do tímu vložili, sa úplne späť nevrátila a že tím nepodal optimálne výkony, a to najmä v Norimbergu, kde sa nekvalifikoval na európske finále. Na CEL Mor ho! naznačilo svoje možnosti prekvapiť favoritov, avšak v Norimbergu prekvapilo skôr samého seba, aj tak sa však aj tam postaralo o dôstojný výsledok. 30. miesto na WUCC bolo jednoznačne obrovským úspechom, na ktorý sa, dúfam, podarí v nasledujúcich rokoch nadviazať, aj keď mám o tom osobne veľké pochybnosti.

Najväčšie úspechy však slovenské ultimate zaznamenalo netradične v ženskej kategórii. Po Katke Boďovej v roku 2009 sa tento rok dostalo do tímu Hot Beaches postupne až päť slovenských hráčiek (plus sa takmer našou stala pomaly už naturalizovaná Janka Hradecká). V jarnej príprave to ešte nebolo najlepšie (napriek tomu Hot Beaches hralo finále na prestížnych turnajoch ako je Paganello, či Tom“s Tourney), v lete sa to zlepšilo (Hot Beaches skončili na WUCC na 12. mieste ako druhý najlepší európsky tím, a to po troch prehrách o jeden bod, inak mohli pomýšlať na oveľa lepšie umiestnenie) a na jeseň potvrdili, že sú momentálne suverénne najlepším európskym tímom, keď v Lloret de Mar jednoznačne dominovali.

Najlepšie to vystihla (ešte pred turnajom) Jájes: ,,Doteraz sme chodili na takéto turnaje s tým, že sme s rešpektom pozerali na druhé tímy a snažili sa hrať a správať ako ony. Dnes sme to my, na koho takto pozerajú ostatní.“ So slovenskými hráčkami sa zlepšila v Hot Beaches aj hra na dlhú a prekvapenie v rozohrávke. Ich hra bola v niektorých momentoch bezchybná, atletická a ponúkala potešenie pre divákov. Snáď dievčatá budú v nasledujúcich rokoch nasledovať aj muži (či slovenskí alebo českí).

Predzvesťou úspešnej sezóny boli však už jarné úspechy slovenských klubov na turnajoch: Mental vyhral spirit on Ice v Poľsku, Chrasť v Čechách, Outsiterz vyhrali na Frisbeere a boli vo finále Winterligy. Golden Ants naznačili, že nevymierajú, a úspešne sa spolu s londýnskou vetvou predstavili na Paganelle. Kvalitu ukázali aj Halové majstrovstvá Slovenska, kde finále Outsiterz vs. Mental malo slušnú úroveň. Zásadnym momentom k zvýšeniu kvality bol asi najmä kondičný tréning hráčov počas zimnej sezóny, ktorý pomohol hráčom v rozhodujúcich okamihoch zápasov. V lete tréning poľavil a to sa potom prejavilo na jesenných výsledkoch.

Veľkým úspechom bolo aj vyslanie viac ako 30 juniorov na Majstrovstvá sveta vo Florencii. Treba však poznamenať, že nešlo o úplných juniorov, ale o tím do 23 rokov a o podujatie, ktoré nebolo veľmi dobre organizačne pripravené, či už usporiadateľmi, alebo aj WFDF. Preto sa napríklad na turnaji nezúčastnil asi najsilnejší juniorský tím z USA a v kategórii MIX šlo v skutočnosti len o Majstovstvá Európy bez akejkoľvek mimoeurópskej účasti. Zostava nášho MIXu však sľubovala šancu na dobré umiestnenie. To sa takmer aj podarilo, nebyť našej nezohranosti na začiatku turnaja a vôbec neskúsenosti s turnajmi podobnej úrovne. Nakoniec sa tím tesne neprebojoval do semifinále (kam sa dostal napríklad aj poliaci), aj keď podal veľmi slušný výkon. Tím OPEN bol získavať najmä skúsenosti a priveľmi sa mu nedarilo. Snáď neúspech na turnaji nebude na hráčov pôsobiť depresívne a napokon ich podnieti k usilovnejšiemu tréningu. Juniori zahrali dobre aj na júnovom turnaji v Rakúsku, nabudúce však takýchto turnajov musia absolvovať viacero.

Ďalším znakom rozvoja na Slovensku boli v roku 2010 najmä novinky. Nové tímy (veríte tomu, že First Aid z Košíc štartoval na prvom turnaji až v roku 2010?) z Košíc, Banskej Bystrice, či Senice priniesli do slovenkého ultimate nový svieži vietor. Ďalšie tímy sa dnes ešte len rodia a tak sa už teším na rok 2011 a na obnovenú slovenskú ligu. Novými však boli aj májový Hat tournament v Trnave, letná liga v Bratislave, a jesenné Akademické majstrovstvá Slovenska.

Mojou srdcovou záležitosťou je najmä letná liga. V Bratislave sa rozbehla rekreačná forma ultimate existujúca vo svete už desiatky rokov. Škoda len, že sa nezapojilo viac nováčikov. Podobnú ligu síce nemajú zatiaľ ani v Rakúsku, ani v Čechách a asi ani v Nemecku, ale v USA a Kanade sú však práve lokálne ligy nielen kľúčom k masovému rozvoju ale spolu s rozvojom na školách najväčším hnacím motorom špičkového ultimate. A preto boli dôležitým prvkom aj Akademické majstrovstvá. Snáď sa s ultimate stretneme už na najbližšej slovenskej univerziáde, prípade na súťažiach pre stredoškolákov.

Rok 2010 je však prelomový aj pre slovenský discgolf. Dlhoročné úsilie Martina Kričku zatiaľ vyvrcholilo vytvorením prvého pevného ihriska v Malých Karpatoch. Okrem toho, že je naozaj jedinečné už len tým, že sú na ňom voľne k dispozícii disky (ide asi o svetový unikát) sa na ňom sa dajú pohodlne usporadúvať súťaže, ako boli Majstrovstvá Slovenska v discgolfe, či práve začínajúca discgolfová liga. Na Slovensku sa už pár rokov konajú tradičné medzinárodné turnaje v Budmericiach a Smoleniciach. Snáď sa na ich nasledujúcom ročníku obajví množstvo nových slovenských hráčov. A verme, že po ihrisku v Malých Karpatoch budú nasledovať ďalšie a prenikneme tak výraznejšie na európsku discgolfovú mapu.

Na Slovensku sa tento rok organizovali aj dva tradičné medzinárodné turnaje v ultimate. Na Blowoute sa zišla rekordná účasť, turnaj sa natiahol na dva dni. Škoda však, že viacero organizátorov si túto zmenu neuvedomilo a stále bolo v domnení, že ide o jednodňový turnaj, tak ako tím z Banskej Bystrice. Manic Miner prekonal detské choroby z minulých ročníkov a jeho organizácia šlapala tak ako kvalitná hudba z reproduktorov počas zápasov. Hudobný kvíz však mal byť rozhodne kratší, bol som po ňom veľmi unavený (a to som hneď ráno letel do USA), počasie malo byť v nedeľu lepšie, a mohlo sa viac popracovať na účasti viacerých slovenských tímov (slovenská ultimate liga toto v budúcnosti snáď vyrieši).

Výkony v minulom roku boli samozrejme poznamenané zraneniami, takmer vôbec nemohol hrať Igor Balašov, v poriadku neboli úplne ani Andrej a Chorche Turanovci, Jožo Vančo, či Latso Graus. Zranenie kvárilo aj moju prípravu a na konci sezóny aj Katku Boďovú. Do poriadku sa dali naštastie Xao aj Ludka a začala znovu hrať Alica. Či však ešte niekedy uvidíme hrať Miša Marčana, či Martu Kováčovú, to nik nevie. Na Slovensko však prišla v lete nová posila, Janka Hradecká, a my dúfame, že tu čo najdlhšie aj zostane. Snáď sa uchytí aj slovenská hráčka v zahraničí, Dominika Diesková (bývalá profesionalna tenistka).

Zlepšilo sa aj množstvo juniorov, Áďo Németh a Xao patrili k najlepším slovenským hráčom, stabilne hráva aj Beka Ivanová (žiaľ, dnes už v Londýne). Takisto hráči ako Palo Guričan, Filip Korec, Marek Komorovský, Johny Spišiak, Kuzmu, či Maťo Bachratý sú veľkým príslubom v Bratislave, Luky Kvetan už dávnejšie žiari v Trnave, pridal sa k nemu Matej Horváth. Sľubne sa rozbehli First Aid, avšak polovica ich hráčov odišla v lete z Košíc do Čiech alebo do Bratislavy a tím treba začať stavať odznovu. Smutnou správou je určite aj koniec (snáď len dočasný) fotiek od našeho najlepšieho frisbee fotografa Botta.

Čo sa v roku 2010 nepodarilo? Najväčším sklamaním pre mňa bola neúčasť našich juniorov na MS do 19 rokov v Heilbronne. Žiaľ, vďaka absencii systematickej práce s mládežou sme neboli schopní postaviť žiaden tím. Turnaj vo Florencii to čiastočne nahradil, ale možno len na oko zakryl problém, s ktorým sa skôr či neskôr stretneme aj na ihrisku. Nepotešili ma ani samotné výkony tímov vo Florencii. V rámci práce vedenia SAF ma najviac trápila roztrieštenosť názorov a častá neschopnosť nájsť dohodu, vďaka tomu sa pozornosť a aktivita často míňala nespravným smerom a dodnes sa nám nepodarilo uskutočniť dôležité zmeny: nájsť redakčnú radu stránky szf.sk, dokončiť štartovacie balíčky pre učiteľov a začať ich distribúciu, včas dokončiť propozície podujatí SAF a predísť tak obrovskému množstvu zbytočných problémov, lepšie sa venovať rozvoju ultimate mimo bratislavského regiónu a na školách. Snáď sa situácia v roku 2011 zlepší a podarí sa uskutočniť aspoň časť z týchto cieľov. Prvý krok, lepší formát turnajov pre začínajúce tímy (v rámci Slovenskej ultimate ligy), je snáď už na ceste, pracuje sa v týchto dňoch aj na štartovacích balíčkoch.

Aj keď sa tento sumár prioritne venujem diskovým športom na Slovensku, uvediem pár postrehov z tejto sezóny aj zo zahraničia. NA WUCC potvrdila svoju suverénnu dominanciu Severná Amerika a najmä USA. Tímy Revolver a Fury získali okrem titulov majstra sveta aj domáce tituly a tak sa im podarilo skvelé double.

Tento úspech je o to väčší, že oba tieto tímy sú takmer výlučne lokálne, teda nie sú to tímy poskladané z hviezd, ktoré sa stretnú iba na turnajoch, ako je to u mnohých iných špičkových tímov. Tento trend sa v tomto roku enormne rozšíril aj do Európy a tak finalisti EUCF, Flying Angels Bern, či Skoggs zo Štokholmu, majú na rosteroch ako kľúčových hráčov viacero veľmi známych mien z iných klubov. Toto sa týkalo samozrejme aj tímu Mor ho!, kde však išlo najmä o to, aby sa tím úspešne naštartoval, a aj Hot Beaches, kde však je spoločným faktorom spoločný jazyk, skvelé vzájomné vzťahy a najmä spoločná ultimate scéna.

Podobne sa dá pozerať aj na vznik unikátneho klubu Emerald City Ultimate, ktorý je síce poskladaný z hviezd, avšak jeho cieľ je okrem špičkového ultimate aj spoločenský – dobrovoľníctvo, inicitíva v komunite. Vznik tohto tímu považujem ja osobne za svetový počin roka v diskových športoch. Počinom vo svetovom meradle sú však určite aj skvelé prenosy podujatí od českého serveru strizna.cz. V roku 2011 však počinom roka môže byť úplne nový turnaj – USA OPEN – pozývací turnaj pre najlepšie tímy sveta, ktorý sa rozhodlo usporiadať USA Ultimate, snáď budú pri tom aj Hot Beaches.

Sklamaním tento rok je pre mňa najmä (ne)aktivita Európskej federácie. Nielenže dodnes nevieme, kde sa budú konať Majstrovstvá Európy v roku 2011 (či seniorské alebo juniorské), ale zmätky okolo tohtoročných EUCF, či úplne nejasná komunikácia ohľadom zmien vo formáte EUCF a v regiónoch na budúcu sezónu (áno, CEL možno bude regiónom, z ktorého sa bude priamo postupovať na EUCF), svedčia o tom, že s riadením tejto organizácie je veľký problém. No a tak ako aj minulý rok, aj tento rok treba pripomenúť, že MIX sa pomaly ale isto vytráca z vrcholovej ultimate scény. V Európe sa budú konať špičkové podujatia v tejto kategórii maximálne raz za 4 roky, v USA mnohí uvažujú o vyradení MIXu z Nationals a ich presunutí na iný termín. Nezáujem špičkových hráčov vo vyspelých krajinách o túto kategóriu tak určite ďalej narastie.

A čo nás čaká v roku 2011 na Slovensku? Okrem spomínanej Slovenskej ultimate ligy, som zvedavý na vystúpenie našich reprezentácií na vrcholových podujatiach (od juniorských a seniorských majstrovstiev Európy po plážové majstrovstvá sveta). Dúfam, že sa do prípravy na tieto podujatia prihlási čo najviac hráčov, a že sa na ne dokážeme dôstojne pripraviť. Teším sa na turnaje mimo Bratislavy, či Trnavy, kde stretnem ďalšie nové slovenské tímy. Dokonca snáď tam budú aj staré slovenské tímy a pre legendy ako Golden Ants (Adam už býva v Bratislave) či Mental Discorders nebude táto sezóna jedna z posledných. Teším sa na to, keď budeme posielať prvý štartovací balíček pre učiteľov alebo nový tím, na zápasy stredoškolákov, či na skvelé jarné discgolfové turnaje s početnou slovenskou účasťou v krásnom prostredí Budmeríc, či Smoleníc. Rok 2011 už asi nebude tak prelomový, môže však byť úspešný a veľmi príjemný.
Použité foto autor, Botto, Pruda, Lucka, szf.sk, outsiterz.org a http://www.watchthetitles.com/articles/00185-Mad_MMX